Vedecká a publikačná činnosť riaditeľa ríšskeho observatória vo Viedni

Doc. RNDr. Elena Ferencová, CSc.



geoc1 (5K)
arist6 (173K)
kristian7 (4K)
hell7 (6K)
venus1 (50K)
venus2 (1K)
tele1 (1K)
hellm (127K)

Hellova činnosť je mnohostranná, ale najväčší význam má v oblasti astronómie. Keď si uvedomíme celý rad negatívnych faktorov, ktoré mali v tom čase všeobecnú platnosť a s ktorými musel Hell tvrdo zápasiť, až vtedy pochopíme veľkosť ducha a osobnosti M. Hella. Ešte v polovici 18. storočia na všetkých školách, a teda aj na univerzitách habsburskej monarchie sa fyzikálne vedy prednášali stále v duchu Aristotela a scholastiky, v astronómii bol uznávaný len geocentrický systém, hoci ho už dávno predtým prekonal M. Koperník, J. Kepler, G. Galilei a nakoniec aj I. Newton. M. Hell bol vlastne prvý, kto na pôde viedenskej univerzity dôsledne prekonával a potláčal tieto zastaralé, nevedecké názory. Stal sa vlastne jedným zo zakladateľov novovekej astronomickej vedy. Preto ani neprekvapuje, že sa jeho zásluhou a pod jeho vedením stáva astronomické observatórium vo Viedni nielen ústredným observatóriom v monarchii, ale že si táto inštitúcia získava uznávané miesto aj vo vtedajšom astronomickom svete.

V roku 1755 ho poverili vyučovať mechaniku a prednášať budúcim umelcom a konštruktérom. Čoskoro však túto prácu musel nechať, pretože ho mimoriadne zaťažovala práca dvorného astronóma, matematika, ako aj vydávanie astronomickej ročenky Ephemerides astronomicae ad meridianum Vindobonensem. Charakteristickou Hellovou črtou je zmysel pre exaktnosť, systematická experimentálna pozorovateľská a vlastná praktická výskumná činnosť. Dokladom toho sú Ephemerides Astronomicae, pravidelne vydávaná astronomická ročenka, ktorá vychádzala začiatkom každého roku, ktorú redigoval sám M. Hell. V Ephemeridách boli na každý rok vypočítané pohyby Slnka, Mesiaca a planét, ako aj iné astronomické výpočty a údaje. Prvý ročník vyšiel roku 1757 a prvých 22 vydaní spracoval a vydal sám M. Hell.

Význam jeho edície pochopíme aj z toho, že vychádza celé polstoročie, až do roku 1807 a prvé ročníky vyšli o celé desaťročie skôr, ako podobné britské odborné astronomické periodikum a skoro o dve desaťročia predbehli aj vydávanie podobnej edície v berlínskej akadémii. Ephemeridy boli v tom čase nielen pravidelným publikačným orgánom na zverejňovanie pozorovaní viedenského observatória, ale stali sa aj publikačným fórom významných európskych astronómov.

Vydávaním Ephemeríd získal M. Hell vo svete výbornú povesť, a tak ani veľmi neprekvapilo, že ho dánsky kráľ Kristián VII. pozval robiť na území dánskeho kráľovstva (zaoberajúceho v tom čase aj dnešné Nórsko) až za severný polárny kruh pozorovania jedinečného úkazu - prechodu Venuše popred slnečný disk, ktorý mal pripadnúť na 3. júna 1769. Kristián VII. vybral na pozorovanie prechodu Venuše práve M. Hella napriek tomu, že aj v jeho krajine bolo dosť schopných astronómov, nerátajúc do toho už ostatných vedcov z Európy. O čo vlastne išlo pri tomto pozorovaní a aký malo praktický význam ? Prechody Venuše cez slnečný disk sú vzácne astronomické úkazy, ktoré nastávajú veľmi zriedka. Na jedno storočie pripadajú zhruba dva takéto prechody, ktoré sú vždy od seba vzdialené osem rokov. Tieto úkazy pripadli, ak ideme v histórii späť až k dobe, keď astronomická doba bola schopná ich postihnúť a predpovedať na tieto dáta: 6.12.1631, 4.12.1639, 6.6.1761, 3.6.1769, 8.12.1874 a 6.12.1882. Najbližšie prechody budú 8.6.2004 a 6.6.2012

.
18. storočie si od pozorovania prechodu Venuše veľa sľubovalo. Astronóm Edmund Halley aj Izák Newton postrehol už v 30. rokoch tohto storočia, že pozorovanie prechodu Venuše možno s výhodou použiť na určenie rozmerov slnečnej sústavy. Tie boli známe v podstate, ale neboli známe presné hodnoty. Išlo teda predovšetkým o určenie vzdialenosti Zeme od Slnka použitím metódy zvanej paralaxa.

Hellovo pozorovanie prechodu Venuše zaujalo predovšetkým extrémnou polohou stanovišťa za polárnym kruhom. Stanovište za polárnym kruhom malo svoje vedecké zdôvodnenie. Prechod Venuše pred Slnkom v roku 1769 spadal do doby, keď v Európe bola noc, ale za polárnym kruhom Slnko zostávalo stále nad obzorom a jav bol teda pozorovateľný. Expedícia na ostrov Vardö si vyžiadala rozsiahle prípravy a mnoho energie. Na cestu sa vydal z Viedne viac než celý rok pred dátumom prechodu, ktorý pripadal na 3.6.1769 a to 28.4.1768. Za asistenta na túto mimoriadne náročnú expedíciu - nielen vedecky, ale aj fyzicky si vyvolil svojho bývalého žiaka Jána Sajnovicsa. Dňa 28 apríla 1868 na voze s konským záprahom sa vydávajú na cestu z Viedne cez Prahu, Drážďany, Lipsko, Hamburg, Kodaň, Švédsko, Nórsko, prístav Trodheim na ostrov Vardö. Expedícia bola náročná aj pokiaľ išlo o pozorovacie prístroje, ich voľbu a prípravu. Väčšiu časť ich Hell viezol už z Viedne, medzi nimi hlavne zrkadlový ďalekohľad, ďalekohľad so šošovkou a presné kyvadlové hodiny. Niektoré prístroje si ešte požičal v Kodani. Príprava prístrojov a potom ich adjustácia skrývali mnoho problémov, lebo stanovište bolo značne vzdialené od civilizácie. Všetky problémy sa však podarilo zvládnuť. Dňa 11. októbra 1768 po mimoriadne náročnej ceste bola 12 členná skupina na mieste. Po vybudovaní observatória sa venovali pozorovaniu prírodných javov a prípravám na pozorovanie prechodu Venuše popred slnečný disk.

Pozorovania robili astronómovia aj na iných miestach. No zo všetkých pozorovateľov šťastie prialo najviac Hellovi. Maximilián Hell okamžite pristúpil k výpočtom z pozorovaní. Vypočítal paralaxu Slnka na 8,82 ( dnešná najpresnejšia hodnota 8,79415´´) a tiež vzdialenosť Zeme od Slnka. Na spiatočnej ceste v Kopenhagen na zasadnutí Akadémie vied už ako nový člen mal M. Hell prednášku o dosiahnutých výsledkoch a tú aj vydáva ako samostatnú publikáciu "Observatio transitus Veneris ante discum Solis die 3. junii anno 1769, Wardoehusii Auspiciis potentissimi ac clementissimi regis Daniae et Norvegiae Christiani VII. facta" Po celé trvanie expedície Hell robil celý súhrn pozorovaní, ktoré by sme vzhľadom na znalosti a možnosti 60. rokov 18. storočia mohli nazvať komplexným geofyzikálnym výskumom. Nechýbali meteorologické a geomagnetické výskumy, merania geografických súradníc viacerých miest, výšok hôr, spádov riek, astronomickej refrakcie v polárnych podmienkach. Ich pozorovanie sa však zameriavalo aj na život obyvateľov, na návrhy na využitie rybolovu, na zmenu kočovného života Laponcov. Boli to teda výskumy, ktoré museli byť pre vládcov tejto krajiny veľmi zaujímavé a cenné.

Okrem Ephemeríd vydal spolu 26 väčších a menších prác. Prvých sedem prác má matematický charakter, neskôr sú to väčšinou astronomické rozpravy, pričom prechody Venuše cez slnečný disk a slnečná paralaxa sa mimoriadne odrazili v jeho publikačnej činnosti. Táto činnosť sa končí vydávaním rôznych kalendárov pre široké vrstvy obyvateľstva. Vydal však aj tri spisy o liečbe magnetizmom. M. Hell už počas svojho života dosiahol uznanie a ocenenie svojej vedeckej, organizátorskej a pedagogickej činnosti. Bol členom mnohých učených spoločností ( v Paríži, Kodani, Bologni, Göttingene, Trondheime a pod.) Mal aktívne kontakty s najvýznamnejšími vedcami z celej Európy. V roku 1790 dostáva M. Hell Rad anglickej vlády za svoje celoživotné vedecké dielo.

V osemdesiatych rokoch 18. storočia sa zdravotný stav M. Hella značne zhoršil. Zomrel 14. apríla 1792 a pochovaný je na cintoríne v Maria Enzersdorfe pri Viedni, blízko mesta, kde strávil väčšinu svojho života. Hellov priateľ a obdivovateľ pán Jozef von Penkler, veľký milovník astronómie, prichýlil mŕtve telo svojho priateľa a učiteľa do svojej rodinnej hrobky v Maria Enzersdorfe. Na náhrobný kameň nechal do mramoru vytesať nápis, ktorý zostavil spisovateľ Michael Denis. Dobre poznal Hellovo životné dielo a výstižne zaznačil do mramorovej tabuli "Tu odpočíva astronóm, známy po celej Európe, ktorý vynikal svojím objaviteľským duchom a svojím príkladným životom". Trvalý pamätník má aj na Mesiaci - jeden z kráterov je pomenovaný po ňom, aby stále pripomínal celému ľudstvu jeho nezmazateľné zásluhy o rozvoj astronomického bádania a vedy v Európe v 18. storočí.

Použitá literatúra:
  1. Encyklopédia Slovenska, II. zväzok, Bratislava 1978.
  2. Ephemerides Astronomicae Anni Bissexti 1764 ad meridianum Vindobonensem j ussuAugustorum calculis definitiane Maximiliano Hell, e S. J.Viennae, t. Trattner.
  3. Ferencová, E.: Maximilián Hell a jeho cesta za pozorovaním prechodu Venuše popred slnečný disk, IX. Zborník dejín fyziky, Šlapanice u Brna 1991, s. 91 - 108.
  4. Ferencová, E.: Maximilián Hell významná osobnosť slovenskej vedy a techniky, Asklepios, Bratislava 1995, 118 s.
  5. Janota D.: Maximilián Hell, Tatrapress, Bratislava 1970
Výuka latinčiny

Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.



Valid HTML 4.01 Transitional

©  Klára Mrázová