Riaditeľ ríšskeho observatória vo Viedni - Maximilián Hell

Doc. RNDr. Elena Ferencová, CSc.



asb1 (168K)
vermeer1 (7K)
mest3 (7K)
mest4 (6K)
mest6 (7K)
hell6 (5K)
trnavuniv (6K)
buda (5K)
jager (7K)
kvadr (90K)

Narodil sa 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach ako tretí syn z druhého manželstva Mateja Kornela Hella (vtedy 67 ročného). Bol nadaný a vnímavý chlapec, od detstva sa zaujímal o prírodu a jej javy, mal mimoriadne matematické nadanie. Vyrastal v prostredí, kde neustále prichádzal do styku s počítaním a projektovaním.

Základné vzdelanie získal M. Hell na bansko-štiavnickej škole, ktorá bola známa svojimi gramatickými triedami. Z humanitnej triedy, na odporúčanie štiavnických pedagógov poslal M. K. Hell svojho syna na Gymnázium do Banskej Bystrice. Zmysel pre exaktnosť a konštrukčné nadanie nadobudol M. Hell už v rodinnom prostredí, kde láska k technickým a exaktným vedám mali svoje známe tradície. V tom čase cesta k vede bola možná len prostredníctvom jezuitského rádu, a preto mladý Hell rozhodol o svojej budúcnosti už v rannej mladosti - vstúpil do tohto rádu v Trenčíne ako osemnásťročný.

V roku 1741 odchádza do Viedne, kde sa popri povinnom filozofickom štúdiu zaoberal aj matematikou, fyzikou a astronómiou. Prednášky z astronómie na viedenskej univerzite počúval u profesora Erasma Fröhlicha. Roku 1745 sa stal asistentom známeho matematika a fyzika tej doby, profesora Jozefa Franza na jezuitskom viedenskom observatóriu. Už v tom istom roku odzneli jeho prvé prednášky z astronómie na viedenskej univerzite. Zároveň sa pripravuje aj na svoje literárne prvotiny. Jeho prvým dielom je latinský preklad talianskeho matematického diela Elementa algebrae Joannis Clrivelli magis illuatrata et novis demonstrationibus et problematibus aucta. Toto dielo neskôr vydal ako samostatnú učebnicu.

V roku 1746 na vlastnú žiadosť odchádza do Levoče, kde pôsobí ako profesor na jezuitskom gymnáziu celé dva roky. Tu vyučoval latinčinu, dejepis, zemepis a neskôr aj matematiku. Počas svojho pôsobenia v Levoči sa ďalej zaoberal astronómiou a banským meračstvom.

V roku 1748 sa vracia do Viedne, aby doštudoval teológiu. Počas štúdia dostal od cisárskeho dvora poverenie preložiť z nemčiny do latinčiny všetky zákony týkajúce sa baníctva. V roku1751 bol vysvätený za kňaza, no celý svoj život zasvätil vedeckej práci.

V roku 1752 zasahuje M. Hell do astronomického diania aj na území dnešného Slovenska. Poverili ho založením hvezdárne na trnavskej univerzite. Všetky plány a výpočty súvisiace s novostavbou pripravil Hell, samotnú výstavbu však dokončili bez neho, pretože medzičasom odišiel do Kluže v Sedmohradsku, kde mal takisto zriadiť hvezdáreň. Pod jeho vedením hvezdáreň aj postavili. V tomto meste viedol dokonca aj stavbu akademického kolégia. Okrem toho prednášal aj matematiku, už v tom čase venoval pozornosť hľadaniu súvislostí medzi magnetizmom a elektrinou. Trojročné účinkovanie Hella v zmiešanom národnostnom prostredí, kde sa stýkali Rumuni, Nemci, Maďari a Slováci, bolo vyplnené intenzívnou prácou mladého muža stojaceho na vrchole svojich tvorivých síl. Popri organizačnej a dozornej práci pri výstavbe kolégia a hvezdárne, pôsobil ako profesor matematiky, ale súčasne mal na starosti ako katechéta, tamojších novousadlíkov Slovanov a Nemcov, medzi ktorými pôsobil ako kazateľ v slovenskej a nemeckej reči.

Hoci bol M. Hell zavalený prácou, predsa si našiel čas aj na publikačnú činnosť a v tom čase vydáva niekoľko kníh o matematike, ako aj populárne trojdielne cvičenia z matematiky pod titulom Exercitionen matematicaru. Partes tres. Veľmi cenná je Hellova rozprava o fyzikálnych pokusoch, najmä vzťahu magnetizmu a elektriny.

Medzníkom v jeho ďalšom živote bol rok 1755, keď bol menovaný za riaditeľa viedenského observatória. Funkciu riaditeľa zastáva až do svojej smrti. Do tohto obdobia spadajú najplodnejšie roky jeho života, prednášky z astronómie na viedenskej univerzite, vedecká expedícia za polárny kruh roku 1769, vydávanie preslávených Ephemeríd i ďalších vedeckých a odborných rozpráv, budovanie univerzitnej hvezdárne v Budíne, hvezdárne v Jágri a jeho ostatná všestranná činnosť.

V roku 1777 bola premiestnená univerzita z Trnavy do Budína. Technickú a organizačnú stránku preloženia univerzity mal z poverenia cisárskeho dvora J. W. Kempelen. S preložením univerzity bola spojená aj úloha prenesenia univerzitnej hvezdárne z Trnavy do Budína. J. Kempelen spolu s M. Hellom vybrali na budínskom hrade miesto pre umiestnenie univerzitnej hvezdárne. M. Hell mal vybudovať hvezdáreň na takej úrovni, aby zodpovedala požiadavkám doby, potrebám vedy a centrálneho vysokoškolského učilišťa. M. Hell často konzultoval s J. Kempelenom, ktorý bol známy ako vynikajúci mechanik, objaviteľ mnohých patentov a zlepšení, ako aj výborný staviteľ. M. Hell sa čoskoro pustil do prebudovávania starého budínskeho hradu na novú hvezdáreň. Práca sa mu darila a jeho dielo bolo čoskoro korunované úspechom. Jeho najbližší spolupracovník Ján Sajnovics bol roku 1773 menovaný za riaditeľa budínskej hvezdárne.

O vybudovanie hvezdárne požiadal M. Hella aj jágerský arcibiskup Karol Eszterházy, ktorý bol veľkým milovníkom vied a umenia. Podľa svedectva Karola Windischa, historika a geografa - rodáka z Bratislavy jágerská hvezdáreň zriadená M. Hellom predstihla všetky očakávania. K. Windisch v diele "Geograpfie des Königreiches Ungarn" popisuje túto hvezdáreň ako vynikajúce dielo. V Jágri vybudoval M. Hell za podpory grófa K. Esterházyho veľkú vedeckú knižnicu. V dnešnej arcibiskupskej knižnici v Jágri sa nachádza katalóg z roku 1893, v ktorom je uvedených880 zväzkov astronomických diel, väčšiu časť získal práve M. Hell.

     Použitá literatúra:
  1. Encyklopédia Slovenska, II. zväzok, Bratislava 1978.
  2. Ephemerides Astronomicae Anni Bissexti 1764 ad meridianum Vindobonensem j ussuAugustorum calculis definitiane Maximiliano Hell, e S. J.Viennae, t. Trattner.
  3. Ferencová, E.: Maximilián Hell a jeho cesta za pozorovaním prechodu Venuše popred slnečný disk, IX. Zborník dejín fyziky, Šlapanice u Brna 1991, s. 91 - 108.
  4. Ferencová, E.: Maximilián Hell významná osobnosť slovenskej vedy a techniky, Asklepios, Bratislava 1995, 118 s.
  5. Janota D.: Maximilián Hell, Tatrapress, Bratislava 1970
Výuka latinčiny

Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.



Valid HTML 4.01 Transitional

©  Klára Mrázová