Rímsky klub



aurel3 (43K)
for1 (73K)
donela2 (7K)
limit1 (3K)
limits3 (3K)

Rímsky klub je medzinárodná, nevládna a nezisková organizácia. Združuje vedcov, štátnikov ako aj osobnosti z podnikateľských kruhov. Činnosť klubu je zameraná na štúdium perspektív vývoja ľudskej civilizácie a riešenie globálnych problémov súčasnosti.

Zakladateľom Rímskeho klubu bol Aurelio Peccei člen vedenia firmy Fiat a viceprezident firmy Olivetti (zomrel r. 1984) a Alexander King, vedec zo Škótska. Začiatkom roku 1968 rozoslal prihlášky význačným európskym vedcom a predstaviteľom podnikateľského sveta. Na prvom zasadaní, ktoré sa konalo v Ríme v apríli roku 1968 sa zúčastnilo 36 významných ekonómov a vedcov. Účastníci zasadania sa dohodli na organizačnej štruktúre a obmedzení počtu členov klubu maximálne na sto.

Z iniciatívy J. Forrestra, člena rímskeho klubu a významného odborníka v oblasti informatiky sa začali skúmať na vysokej škole technickej v štáte Massachusetts vývojové tendencie súčasného sveta pod vedením D. Meadowsa. Výsledky tohoto výskumu boli uverejnené v USA v r. 1972 ako prvá správa Rímskemu klubu pod názvom "Medze rastu" (The limits to growth), ktorá bola určená širokej verejnosti. V tejto správe sa autori pokúsili odpovedať na otázky :

Kniha vzbudila veľkú pozornosť, bola preložená do viac ako 30-tich jazykov a predalo sa 30 miliónov kópií. V médiách sa objavili titulky ako "Počítač hľadí do budúcnosti", "Štúdia predpovedá pohromu okolo roku 2100", "Vedci varujú pred globálnou katastrofou". O knihe diskutovali parlamenty a vedecké spoločnosti. Aké boli závery tejto správy?
  1. Naša planéta je systémom, ktorého zdroje sú obmedzené a v žiadnom systéme s obmedzenými zdrojmi nemôže pokračovať rast neobmedzene dlhú dobu.
  2. Ak bude naďalej trvať súčasná tendencia rastu svetovej populácie, industrializácie, znečisťovania, produkcie potravín a vyčerpávania prírodného bohatstva, dosiahnu sa v priebehu budúcich sto rokov medze rastu na tejto planéte. Pravdepodobným dôsledkom bude náhly a nekontrolovateľný pokles populácie aj priemyslovej výroby.
  3. Túto tendenciu je možné zmeniť a je možné pripraviť podmienky ekologickej a ekonomickej stability, ktorá by sa mohla udržať veľmi dlhú dobu. Stav globálnej rovnováhy je možné navrhnúť tak, aby boli uspokojené základné materiálne potreby každého človeka na Zemi a aby každý človek mal možnosť uplatniť svoje individuálne schopnosti.
  4. Fyzické medze využívania energie a materiálov sa dosiahnu po niekoľkých desaťročiach
Tieto závery znamenali výzvu: akým spôsobom je možné vytvoriť spoločnosť, ktorá je materiálne zabezpečená, sociálne spravodlivá a ekologicky udržateľná. Takáto spoločnosť by vyhovovala lepšie, než súčasná spoločnosť posadnutá rastom. V roku 1991 autori pridali nové údaje a znovu na základe počítačového programu zisťovali medze rastu. Výsledky publikovali v knihe "Prekročenie medzí" (Beyond the limits). Ako už z názvu vyplýva, i napriek zlepšeným technológiám a dôraznejšej politike v oblasti ochrany životného prostredia, dlhodobo neudržateľné procesy, charakterizované exponenciálnym rastom pokračovali. Dnes už nie sú pochybnosti o tom, že trvalý kvantitatívny rast je neudržateľný. Závery správy "Prekročenie medzí" sú následovné:
  1. Využívanie životne dôležitého prírodného bohatstva aj produkcia znečisťujúcich látok už prekročilo mieru, ktorá je fyzicky udržateľná. Bez podstatného obmedzenia tokov materiálov a energie nastal by v budúcich desaťročiach nekontrolovateľný pokles produkcie potravín, využívania energie a priemyslovej výroby na hlavu obyvateľa našej planéty.
  2. Tento pokles nie je nevyhnutný, pokiaľ sa podarí vykonať dve zmeny:
  3. komplexnú revíziu politiky a praktík, ktoré vedú k trvalému rastu materiálnej spotreby a populácie
  4. rýchly, podstatný vzrast efektivity využívania materiálov a energie
  5. Trvalo udržateľná spoločnosť je dosiaľ technicky a ekonomicky možná. Mohla by byť oveľa príťažlivejšou než spoločnosť, ktorá sa pokúša riešiť svoje problémy neustálou expanziou.
Výuka latinčiny

Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.



Valid HTML 4.01 Transitional

©  Klára Mrázová