LiviaDrusila (12K)
AgrippinaMinor (17K)
Poppaea (22K)
Cacne (16K)
JulieDomnad (7K)
Cisarovne (16K)

The Empresses of Ancient Rome

Female members of the imperial family, the wives, daughters and particularly, mothers of Roman emperors are some of the most colourful characters of Rome in the early imperial age as described by our major sources, the Roman authors Tacitus and Suetonius.
In episode one of the series, we meet Livia, wife of Rome's first emperor Augustus and mother of its second, Tiberius. She emerges as the lynch-pin of the family; charming, politically adept, devious, prepared to stop at nothing - including murder - to secure her son's succession to the imperial throne.
Episode two focuses on Agrippina, sister of the emperor Caligula, wife of Claudius and mother of Nero, and she outdoes even Livia in her outrageous plotting. She seduces the emperor Claudius, who also happens to be her uncle, and becomes his wife. Then later murders him as soon as her son Nero is old enough to take over. Agrippina, it seems, longs to rule the empire herself. Nero cannot bear his mother's domi-neering and eventually has her killed.



Cisárovné starovekého Ríma

Ženy cisárských rodín, manželky, dcéry a hlavne, matky rímskych cisárov patria k najmalebnejším charakterom Ríma v prvých počiatkoch rímskeho cisárstva, ako to opisujú rímskí autori Tacitus a Suetonius.
V prvom príbehu sa stretávame s Líviou, ženou prvého cisára Augusta a matkou druhého cisára, Tiberiusa. Udržuje rodinu, je očarujúca, politicky schopná,, pripravená nezastaviť sa pred ničím, vrátane vraždy aby zaistila svojmu synovi následníctvo na trón.
Druhá epizóda sa sússtreďuje na Agrippinu, sestru cisára Caligulu, ktorá sa stala ženou Claudia a matkou Nera. Prekonala dokonca aj Liviu svojimi zločinnými machináciami. Zviedla cisára Claudia, ktorý bol jej strýkom a stáva sa jeho manželkou. Neskôr, akonáhle jej syn Nero má vek prevziať moc, Agrippina Claudia zavraždí. Zdá sa, že Agrippina túži vládnuť sama. Nero neznáša panovačnú matku a napokon ju nechá zavraždiť.

Gender and power

Other women, attract attention for their flagrant sexual excesses. One ancient writer describes Julia, Augustus' only daughter, entertaining her lovers in public in the Roman forum. While Messalina, Claudius' first wife, is said to have taken part in a competition with Rome's leading prostitute and won, satisfying 25 clients in 24 hours - if, that is, we are to believe the scandalized reports of Roman commentators.

Ženy a moc

Pozornosť priťahujú aj ženy pre svoje ohavné sexuaálne výstrednosti. Jeden staroveký spisovateľ opisuje Júliu, jedinú dcéru cisára Augusta, ako zabáva svojich milencov verejne na Rímskom Fórume. Tiež sa hovorí, že Messalina, prvá žena cisára Claudia sa zúčastnila súťaže s poprednými rímskymi prostitútkami a vyhrala s výkonom 25 klientov za 24 hodín ak máme veriť škandalóznym správam vtedajších rímskych komentátorov.


Valeria Messalina

Valeria Messalina, Claudius római császár felesége volt. A hűséges feleség, az enge-delmes asszony, az odaadó anya női ideáljával szemben Messalina egyik erénnyel sem büsz-kélkedhetett, amelyet a patriarchális római tár-sadalom megkövetelt. Hatalmát arra használta, hogy minél több szeretőket szerezzen magának, megtömje pénzesládáit, szövetségeseinek ked-vezzen, ellenségeit pedig eltávolítsa a színről. Politikai játszadozásai, meglehetősen züllött életmódja és manipulatív személyisége segít-ségével hét éven keresztül a markában tartotta Róma polgárait, aminek férje jó híre komoly kárát látta. Végül pedig a császárné saját gyenge-ségének és túlkapásainak esett áldozatául.


Valeria Messalina

Bola prvou manželkou cisára Claudia. Messalina nedisponovala žiadnou cnosťou, ktorú požadovala patriarchálna rímska spoločnosť. t.j. vernosťou, poslušnosťou manželovi a byť oddannou matkou. Svoju moc využivala na získanie čo najviac milencov, aby získala čo najväčší majetok, nadŕžala spojencom a odstránila nepriateľov. Pomocou politických manipuláci ako aj zhýralým životom držala po sedem rokov v hrsti rímskych občanov, čo veľmi uškodilo dobrej povesti jej manžela. Nakoniec sa stala cisárovná Messalina obeťou svojich vlastných činov.





Poppaea Sabina

Poppaea was married first to Rufrius Crispinus, then to the future emperor Otho. When Poppaea became mistress of the emperor Nero, Otho's friend, Nero married Poppaea, and Poppaea was given the title Augusta.Poppaea and Nero had a daughter, Claudia, who did not live long. According to the stories told of her, Poppaea urged Nero to kill his mother, Agrippina the Younger, and to divorce and later murder his first wife, Octavia. She is also reported to have persuaded Nero to kill the philosopher Seneca, who had supported Nero's previous mistress, Acte Claudia.



Poppaea Sabina

Prvý manžel Poppaea Sabiny bol Rufrius Crispinus, druhý manžel bol neskorší cisár Otho. Keď sa Poppaea stala milenkou cisára Nera, Nero sa oženl s Poppaeou a Poppaea obdržala titul Augusta. Poppaea a Nero mali dcéru Claudiu, ktorá ale žila len krátko. Podľa rozprávaní, ktoré sa o nej šírili, Poppaea nabádala Nera aby zavraždil svoju matku Agrippinu (mladšiu) a aby sa rozviedol a neskôr zavraždil svoju prvú manželku Octaviu. Hovorilo sa, že Poppaea prehovárala Nera aby nechal zavraždiť filozofa Seneku, ktorý podporoval Nerovu predchádzajúcu milenku Acte Claudiu.



Claudia Acte—Nero’s Mistress

We start Acte's tale with the Roman historian Tacitus (56-117 AD) who was contemporary with the information about Nero and Acte. "Meanwhile Agrippina's influence over Nero was gradually weakened as Nero fell in love with a freedwoman, Acte by name. She raved with a woman's fury having a freed-woman for a rival, a slave girl. Nor would she wait till her son repented or wearied of his passion. The fouler her reproaches, the more powerfully did they inflame Nero, completely mastered by the strength of his desire for Acte. Perhaps Acte, as many female slaves and prostitutes, was a mime actress as some claim and they met in theatrical surroundings. It is for sure Nero was obsessed with Acte for at least three years. He gave her estates in Velitrae, in Sardinia and in Puteoli. Acte is the only mistress Nero had sex with who never demanded any thing from him.


Claudia Acte—Nerova milenka

Rozprávanie o Akte začíname podľa rímskeho historika Tacita (56 n.l. - 117 n.l.), ktorý bol súčasníkom Nera a Acte. V tom čase, keď sa Nero zamiloval do oslobodenej otrokyne Acte, moc Agrippiny sa postupne oslabovala. Agrippina besnela a zúrila, že mala za súperku bývalú otrokyňu. Nechcela čakať kým sa oslabí Nerova vášeň. Čím odpornejšie boli jej výčitky, tým silnejšie sa Nero rozvášnil, úplne ovádaný túžbou po Acte. Je možné, že Acte, ako tomu bolo u viacerých otrokýň a prostitútok, bola herečka v pantomíme ako niektorí tvrdia, a s Nerom sa stretli v divadelnom prostredí. Je isté, že Nero bol posadnutý túžbou po Acte, najmenej tri roky.Nero jej daroval panstvo vo Velitrae na Sardínii a majetok v Puteoli. Acte bola jediná Nerova milenka, ktorá nikdy nič od Nera nepožadovala.


Records of Acte's household and estates in Velitrae, Puteoli and Sardinia attest to considerable wealth, accumulated while she was Nero's mistress. After Nero's death, and along with two of his old nurses, Acte gave him a proper Roman burial, burning the body on a pyre with a coin under the tongue and covering each eye. She deposited his remains in the tomb of the Domitii Ahenobarbi, the family of Nero's biological father, in the Pincian Hills. She is said to have paid for the funeral at a cost of 200,000 sesterces.
Záznamy o domácnosti a majetku Acte vo Velitrae, Puteoli a Sardínii svedčia o značnom majetku nadobudnutom, keď bola milenkou Nera. Po smrti Nera Acte zariadila náležitý pohreb. Telo Nera s mincou pod jazykom a s mincami na očiach bolo spálené na hranici. Jeho pozostatky nechala uložiť do hrobky Domitie Ahenobarbi, rodiny Nerovho biologického otca na Prician Hills (pahorok v severovýchodnej časti centra Ríma.) Traduje sa, že platila asi 200 tis. Sestercíí (pre porovnanie: 2 otroci = 5 058 sesterci).


Valid HTML 4.01 Transitional
Pozreli:
Pocitadlo.sk
Domov
© Klára Mrázová