Wallis36 (11K)
jjj (12K)
Felskola (54K)

Narodil sa 22. Novebra 1616 v Ashforde v Kente ako tretí z piatich detí reverenda Johna Wallisa a Joanny Chapmanovej. Spočiatku študoval na miestnej ashfordskej škole. V roku 1625 prestúpil na strednú školu (1625-31) v Tenterdene (Kent). Neskôr študoval vo Felstede (1631-2 Essex). Jedného dňa (ako 15 ročný) uvidel knihu o aritmerike a hnaný zvedavosťou knihu si požičal. Behom 14 dní - pomocou svojho brata porozumel obsahu. Keďže mal študovať medicínu, zapísali ho na Emmanuelsku Univerzitu v Cambridgi, kde študoval v rokoch 1632-40. V roku 1637 ziskal titul B.A., a v roku 1640 titul M.A.. Jeho záujem sa však sústreďoval na matematiku.

V roku 1649 bol menovaný za savilianského profesora geometrie na univerzite v Oxforde. (Post Savilianskeho profesora geometrie Univerzity v Oxforde založill Sir Henry Savile v roku 1619.) Wallis tu pôsobil až do svojej smrti.

Zaviedol nekonečné rady a nekonečné súčiny, používal imaginárné čísla, záporné aj lomené exponenty. Jeho najvýznamnějším dielom je Tractatus de sectionibus conisis (1655). Je autorom vplyvných učebníc Arithmetica Infinitorum (1656) a Algebra (1685).

Zaviedol nekonečné rady ako časť analýzy. Odhalil a vysvetlil šrudentom princípy nových metód analýzy, zavedených jeho súčasníkmi ako aj jeho bezprostrednými predchodcami. V roku 1655 publikoval pojednanie o kuželových rezoch a definoval ich analyticky.

Najdôležitejšia Wallisova práca bola Arithmetica Infinitorum, publikovaná v roku 1656. V tomto pojednaní systematizoval a značne rozšíril metódy analýzy Descartesa a Cavalieriho. Táto kniha sa stala okamžite štndardnou učebnicou a ďalší autori stále na ňu odkazovali. V krátkom úvode o kuželových rezoch uvádza že indexy X0 X-1 X-2 ... reprezentujú 1, 1/x, 1/x2 ...; a že x1/2 reprezentuje odmocninu z x, a že x2/3 reprezentuje tretiu odmocninu z x2 a obecne x-n reprezentuje recipročnú hodnotu xn a xp/q reprezentuje q-tu odmocninu z xp. Položil základy interpolácie.

Patrí medzi velkých matematikov 17. storočia, doby, keď sa matematika začala vo veľkej miere uplatňovať aj ako nástroj pre vyjadrenie fyzikálných javov. Wallis mal veľkú zásluhu najmä na tom, že v náväznosti na práce francúzských matematikov René Descarta, Blaise Pascala a Pierra Fermanta sformuloval niektoré základy modernej algebry.

Pasca (111K)
fermat (18K)
dekartA (12K)
konus3 (34K)
konus (52K)
QuinCol (81K)
Zdroje
  1. John Wallis, biography
  2. John Wallis: Muž, který uměl odmocňovat
  3. Project Galileo
  4. Pascal
  5. List of important mathematicians
  6. John Wallis
  7. Biography
Kurz latinčiny

Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.
Valid HTML 4.01 Transitional



Domov

©  Klára Mrázová