Charles Spearman

In college, he majored in engineering, and because he had become interested in the philosophies of India, he secured a commission in the Royal Engineers of the British Army in hopes that he might be stationed in India. Instead, he was sent to Burma, where his distinguished service in civil engineering won him a medal and promotion to the rank of major. His continuing study of philosophy led him to believe that the debated issues in philosophy could be properly dealt with only through the development of psychology as an empirically testable science.
Hence, at the age of 34, he resigned his commission and went to Leipzig, Germany, to study experimental psychology in the laboratory of Wilhelm Wundt. At that time, Wundt headed the only university department in the world that awarded a Ph.D. degree in psychology. He is now generally acknowledged as the founder of experimental psychology. Spearman wrote of his 14 years of army service as " the greatest mistake of my life".
It was during his service in the army when Spearman discovered the practical importance hidden in the field of psy-chology. Spearman's newly found interest in psychology, and in particular mental ability, led him to research aspects associated with the intelligence of 24 children. His results from the measurements led to the theory of a general intelligence factor, "g" and a specific intelligence factor "s".
Spearman developed the two-factor theory of intelligence. Spearman's most notable contribution to intelligence testing is the idea that all aspects of intelligence, to a certain extent, are correlated with each other. In particular, Spearman believed that only two factors are measured by intelligence tests, a general intelligence factor common to all tests and a specific factor that is distinctive in each test.

Preložila: RNDr. Klára Mrázová


Na fakulte sa špecializoval na techniku, a pretože sa začal zaujímať o indické filozófie, zabezpečil si poverenie v Kráľovských technických práporoch britskej armády v nádeji, že by mohol mať pôsobisko v Indii. Bol však poslaný do Burmy (Mjanmarsko) kde za svoje vynikajúce pôsobenie obdržal medailu a povýšenie na majora. Jeho pokračujúce štúdium filozófie ho viedlo k presved-čeniu, že diskutované filozofické otázky môžu byť správne riešené len cestou vývoja psychológie-ako jednej z empi-ricky testovatelných vied.
Vtedy vo veku 34 rokov sa vzdal svojej pozície v armáde a odišiel do Lipska študovať experimentálnu psycho-lógiu v laboratóriu Wilhelma Wundta. V tej dobe Wundt bol na čele jedinej fakulty univerzity, ktorá udelovala titul Ph.D. pre odbor psychológie. V súčasnosti je uznávaný ako zakladateľ experimentálnej psychoógie. Spearman napísal o svojej 14 ročnej službe v armáde ako o jednej z najväčších omylov svojho života.
Bolo to práve počas služby v armáde, keď Spearman objavil dôležitosť psychológie v praxi. Jeho záujem o psychológiu, konkrétne o mentálne schopnosti, ho viedli k výskumu inteligencie u 24 detí. Jeho výsledky, na základe meraní viedli k teórii univerzálneho faktoru inteligencie "g" a ku špecifickému inteligenčnému faktoru "s".
Spearman zaviedol dvojfaktorovú teóriu inteligencie. Jeho najvýznamnejší príspevok pre testovanie inteligencie, je myšlienka, že všetky aspekty inteligencie do určitej miery sú vzájomne korelované. Spearman konkrétne veril, že len dva faktory sú merané inteligenčnými testmi, obecná inteligencia, ktorá je spoločná pre všetky testy a špecifická, ktorá je unikátna pre každý test.
korel2 (7K)
pearobr1 (16K)
SpeRankC (8K)
Sperkof (2K)
Výuka latinčiny
Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.


Valid HTML 4.01 Transitional

Domov
Klára Mrázová