Nadpu (6K)
Cup (8K)
Ancient Rome was an agrarian and slave based economy whose main concern was feeding the vast number of citizens and legionaries who populated the Mediterranean region. Agriculture and trade dominated Roman economic fortunes, only supplemented by small scale industrial production.
Ekonomika starovekého Ríma bola založená na polnohospodárstve a na otrockej práci. Hlavnou úlohou bolo zásobovanie obrovského počtu občanov a legionárov, ktorí zaľudňovali stredoze-mie. Polnohospodárstvo a obchodovanie domino-vali v rímskom ekonomickom bohatstve, doplnené iba v malej miere priemyselnou výrobou.
GkassMug (11K)
Latium, the area around Rome, was initially an agricultural region. But the early influence of the Etruscans and the Greek colonies in Italy had inspired the creation of a local industry. Pottery was introduced from Campania and the art of bronze-casting from Etruria.
camea (15K)
zatva (11K)
Rome's conquest of Italy didn't stifle industry but encourage it. It may well have been that Roman law and order, as well as the political stability provided the reasons for trade to thrive. Also Rome never used its authority to insist on goods from the capital be given any preference. Its dependent territories didn't buy goods from Rome due to force, but because they chose to do so
Gradually, as Rome extended its power and empire with conquests, the increasing population and demands for luxuries, as well as the construction of large public works caused many industries to flourish. But Rome, although important as an industrial centre, was largely a city which consumed goods, rather than producing them.
Imports exceeded exports by far (with the exception of bronze goods which were exported all over the empire). As the unrivalled metropolis, Rome achieved an absolute lead in in the production of luxury goods, particularly in articles of precious metals, such as jewelry and engraved cups.
Latium, oblasť okolo Ríma, bola pôvodne polnohospodárska oblasť. Ale vplyv Etruskov už od prvopočiatku, a grécke kolónie na poloostrove podnietili vznik miestneho priemyslu. Hrnčiarstvo bolo prevzaté z Kampánie a umenie odlievania z bronzu z Etrurie.
Po dobytí Itálie rimanmi, nebol priemysel potlačený, ale podporovaný. Pravdepodobne, že rímske zákony a nastolené právo a poriadok ako aj politická stabilita umožnili prosperovanie obchodu. Rím tiež nikdy netrval na tom, aby tovar z Ríma mal prednosť. Podmanené územia Rímom nekupovali tovar z Ríma, pretože boli nútení, ale preto, že chceli.
Postupne, ako Rím rozširoval výbojmi svoju moc a ríšu, rastúca populácia, a nároky na luxusné zbožie, ako aj výstavba veľkých verejných stavieb, viedly k rozkvetu techiky. I keď Rím bol dôležitý ako výrobné centrum, skôr bol mestom, ktoré spotrebovávalo tovar, ako vyrábalo.
Import oveľa prevyšoval export ( s výnimkou tovaru z bronzu, ktorý exportovali po celej ríši). Rím, metropola bez konkurencie dosiahla neobmedzené prvenstvo vo výrobe luxusného zbožia, najmä výrobkov zo vzácných kovov, ako šperkov a pohárov s rytinami.
In the western and northern provinces, too, industries were greatly developed, entering into competition with Italian producers. Spain produced some of the finest steel, but also provided fine wool. Gaul became famous for its bronze work, shoes, and woollen industry.
V západných a severných provinciách bola výroba značne rozvinutá, konkurovali výrobcom z Itálie. Španielsko napríklad produkovalo najskvelejšiu oceľ a tiež výbornú vlnu. Galovia sa preslávili výrobkami z bronzu, obuvy a vlnenými výrobkami.

Vagyoni viszonyok

A birodalom lakosságának vagyoni és jövedelmi viszonyai nagyon eltértek egymástól. A milliomos senatori rendűek, a nagy vagyonú lovagok merőben más jövedelemből éltek, mint a munkájukból, fizetésükből élő alkalmazottak. A magas rangú császári tisztviselők, hivataluk fontosságához mérten, 60 000, 100 000, 200 000, sőt 300 000 sestertius évi illetményben részesültek. A községi vagy állami kistisztviselők évi fizetése 300-1200 sestertius között mozgott. A napszámosok (mercenarius), a föld- es szőlőmunkások napi egy denariust kaptak.

Majetkové pomery

Príjmové a majetkové pomery obyvateľstva ríše boli veľmi rozdielné. Stav milionárských senátorov a bohatých jazdcov žil z celkom rozdielných príjmov v porovnaní so zamestnancami, žijúcimi podľa vykonávanej práce z platu. Vysoko postavení cisárskí úradníci, podľa dôležitosti ich úradu poberali ročne 60 000, 100 000, 200 000 ba aj 300 000 sesterciov, kým obecní a štátní úradníci poberali ročne 300-1200 sesterciov. Nádenníci (mercenárius), polnohospodárskí a vinohradníckí robotníci dostávali denne 1 denár
Zdroje:
  1. Obchod (maď.)
  2. Priemysel (angl.)
  3. Rímska ríša (angl.)
  4. Economy in Ancient Rome (angl.)
  5. Ancient Roman economy (angl.)
  6. Staroveký Rím, ekonómia

Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.

Valid HTML 4.01 Transitional

Pozreli:



Domov

©  Klára Mrázová