RLod (11K)
Ostia1 (16K)
mostA (13K)
medicina (12K)
dent (13K)
galen (12K)
NemocRim (25K)
CaracaloveKupele (13K)

Medicina v starovekom Ríme

Medicína v Ríme pôvodne používala znalosti Etruskov, ktorí vedeli používať niektoré rastliny a minerálne pramene. Neskôr (2. stol. pr. n. l.) začali Rimania preberať poznatky Grékov a v Ríme pôsobili gréckí lekári. Najvýznamnejší z ních bol Galénos, ktorý spojoval učenie hippokratikov s idealistickou filozofiou. V Ríme bolo verejné zdravotníctvo na vysokej úrovni. Boly tu budované nemocnice valetudinaria(najprv iba pre vojakov, gladiátorov a otrokov, neskôr aj pre ostatných a zariadenia pre nemocných a chudobných. Štát sa tiež staral o štúdum nových lekárov tak, že platil lekárov, ktorí potom bezplatne prednášali chudobným študentom.
Nemocnice boli pôvodne budované pre vojakov. Za panovania Gaia Maria (*157 pred Kr. - †86 pred Kr., vojenský veliteľ a v rokoch 104 - 100 konzul) sa rímska armáda stala najlepšie vycvičenou a najdisciplinovanejšou armádou sveta, a aj v medicine bol urobený značný pokrok.
V období občianskej vojny, ktorá nasledovala po zavraždení Júlia Cézara, a trvala pätnásť rokov, nastaly v medicíne významné inovácie. Vojna bola vedená medzi najlepšími armádami sveta a za bojov dochádzalo k množstvu zranení. Preto nový cisár Augustus vytvoril profesionálne vojenské zdravotnícke útvary. Predtým lekári mali dosť nízke postavenie. Augustus, si uvedomil, že lekári majú kľúčové postavenie v impériu a najmä v armáde, pridelil všetkým lekárom v zdravotníckých útvaroch armády vysoké tituly, pôdu a špeciálnu podporu v dôchodku. V nasledujúcich piatich storočiach, lekári v zdravotníckych útvaroch armády zdokonalili štúdium medicíny ako aj prax a medicína dosiahla úroveň, porovnateľnú ktorú mala v 19 storočí.

Rimania a verejné zdravie

Rimania verili, že v zdravom tele je zdaravý duch a že ak sa budú udržovať v zdraví, budú lepšie odolávať chorobám. Rimania, rašej venovali peniaze na udržovanie zdravia, akoby mali utrácať peniaze na lekárov. Verili, že nemoci majú prirodzené príčiny a že napr. nemoc môže byť spôsobená závadnou vodou. Snažili sa zlepšovať zdravotný systém, tak, aby každý v rímskej ríši mal z toho osoh, nielen bohatí. Tí, ktorí pracovali pre rimanov, potrebovali dobré zdravie, tak ako aj rímske vojsko. V tomto zmysle, rimania boli prvou civilizáciou, ktorá zavidela program verejného zdravia pre každého bez ohľadu na bohatstvo. Rímske mestá, letné sídlá, pevnosti boli stavané na miestach, ktoré boli považované za zdravé. Rimania vedeli nielen kde stavať, ale aj kde nie je vhodné stavať. Rimania mali značnú prax vo vysušovaní bažín, takto sa zbavovali oblastí, kde boli komáre, ktoré rozširovali maláriu.
Mestá a pevnosti boli budované blízko prameňov. Ale rímske mestá a aj populácia sa zväčšovali a potrebovali priviesť vodu zo vzdialenejších oblastí. Privádzali vodu po zemi. Keď sa voda dostala do mesta, odvádzala sa bronzovými alebo keramickými potrubiami, Údolia boli preklenuté akvaduktami. Jeden z najslávnejších akvaduktov je Pont du Gard v Nimes na juhu Francúzska. Rím, hlavné mesto ríše musel mať účinné zásobovanie vodou. Spôsob zásobovania Ríma vodou navrhol Julius Frontinus ktorý bol poverený touto úlohou v roku 97. Akvadukty, ktoré zísobovali Rím privádzali okolo 1000 miliónov litrov vody denne.
Osobná hygiena bola veľmi dôležitá v každodennom živote rimanov. Zo Senecových spisov vieme, že rimania vyydávali značné sumy na stavby kúpelov. Seneca písal o kúpeloch, ktorých steny boli pokryté zrkadlami a mramorom, s vodou, ktorá vytekala zo strieborných kohútikov! A Seneca zdôrazňuje, že to boli kúpele pre obyčajných ľudí. V kúpeloch bohatých boli aj vodopády, píše Seneca.
Rímske domy mali toalety, dokonca existovali aj mestské toalety. Síce aj iné civiliácie mali toalety, ale väčšinou len bohatí. V roku 315 po Kr. Rím mal okolo 144 verejných toaliet, ktoré boli splachované tečúcou vodou. Vo všetkých opevneniach boli toalety. Aby tieto toalety dobre fungovali, rimania mali veľmi účinný kanalizačný systém, zaviedli sedem riek ktoré ktoré vyplachovali kanály.
ForumTraiani (6K)
MakBasUlp (6K)
TemplaOfSaturn (5K)
PortaCarmentalis (5K)

Rímska ríša-reálie

The Working Day

A Roman would usually get up early and work a six hour day. This of course was only the case for working men. Women stayed at home. Even the task of queuing for the tokens which granted a family its monthly grain dole was done by the men of the house. And so the many workers, traders and businessmen of the city, be they freemen or freedmen would work all morning, adding to the wild hustle and bustle of their town or city. Trade of all sorts naturally centered around Rome. Ostia was a hive of activity, where goods from overseas arrived and was loaded onto barges which carried them up the river to the great capital. All kinds of jobs would be at Ostia. From simple labourers who unloaded the ships, to bureaucrats who checked the arriving goods, wholesale tradesmen and warehouse managers.

Occupation

The construction industry would also require enormous numbers. For in a time without building machines, it would be simple manpower which would shift earth or break stones. Architects and engineers, surveyors, foremen, sculptors, stonemasons, carpenters, bricklayers and simple day labourers. All these were necessary to build not merely grand monuments, but also the apartment blocks to house the masses, or the residences of the rich.
Sons usually followed in the footsteps of their fathers, inheriting their profession and their business. The upper classes meanwhile found themselves restricted to a career in either the army, law or politics. Other professions were deemed to be too lowly for their kind. And so many of the other 'academic' jobs such as architecture, medicine, surgery, dentistry, teaching and agricultural management were usually done by freedmen.

Nobility

Nobility was not simply bestowed upon an individual. It was gradually built up or torn down by a family. 'Three fathers' was the duration required to establish a man's noble status. The father, grandfather and great-grandfather had each to have exercised a higher magistracy In other words, for a child to be noble, it was essential that he had been subject solely to the authority of relatives who were magistrates. Even the nobility of Octavian, whose great-grandfather had been a mere freedman, was called into question. It mattered little that a man's family had been noble in the past, an interruption of the three generations was all it took to deprive him of his noble status.

Pracovný deň

Riman obvykle vstával skoro ráno a pracoval šesť hodín denne. Platilo to však len pre mužov. Ženy zostávali doma. Dokonca aj v rade pre žetóny, ktoré zabezpečili mesačný prídel obilnín pre rodinu, stáli muži. Veľa robotníkov, obchodníkov a podnikateľov v meste, či už to boli slobodní občania, alebo oslobodení otroci, pracovali celé dopoludnie, zvyšujúc tak zhon v ich meste. Prirodzene všetky druhy obchodov boli koncentrované v okolí Ríma. Ostia bola mraveniskom aktivít. Sem prichádzal tovar zo zámoria a bol preložený na bárky, ktoré dopravili tovar po rieke do Ríma. V Ostii bola práca pre mnohých, od jednoduchých robotníkov, ktorí vykladali náklad z lodí až po byrokratov, ktorí kontrolovali dopravený tovar, obchodníkov, veľkoobchodníkov, skladníkov a správcov.

Povolania

Stavebníctvo vyžadovalo tiež veľký počet pracovníkov, pretože v dobe bez stavebných strojov, boli to jedine ľudské zdroje, ktoré robili výkopy alebo lámali kamene pre stavby. Architekti, inžinieri, zememerači, majstri, sochári, kamenári, tesári, murári a bežní robotníci, títo všetci boli potrební, nielen pre stavby nádherných pomníkov, ale aj pre stavbu nájomných domov pre masy ľudí a pre stavbu rezidencii bohatých.

Synovia obvykle šli v stopách otcov, dediac ich povolanie a ich podnikanie. Vyššie vrstvy mali možnosť si zvoliť buď karieru v armáde, v súdníctve alebo politike. Iné povolania boli považované pre nich za nevhodné . A tak mnohé tredičné povolania, ako napr. architektúra, medicina, chirurgia, zubné lekárstvo, vyučovanie a riadenie poľnohospodárstva boli vykonávané obvykle oslobodenými otrokmi.


Nobilita

Nobilita (vrstva bohatých a vplyvných rímskych občanov) nebola len jednoducho udelená. Bola postupne vytváraná, alebo zničená. Traja "otcovia" bola doba, potrebná k získaniu nobility. Otec, starý otec a otec starého otca museli byť vyššími volenými úradníkmi. Teda syn akebo dcéra, aby patrili k nobilite, bolo nutné aby patrili jedine do rodiny príbuzných, ktorí boli vyššími úradníkmi. Dokonca aj nobilita Octaviana, ktorého pradedo bol iba bývalý otrok, bola spochybnená. Aj keď rodina muža patrila v minulosti k nobilite, to nič neznamenalo, ak v troch generáciach nastalo prerušenie, bol pozbavený tohto stavu.



Zdroje
  1. Ancient Roman medicine (angl.)
  2. Lekári (angl.)
  3. Roman life (angl.)
  4. Každodenný život v starovekom Ríme (angl.)
  5. Toalety (angl.)
  6. Rímske kúpele (angl.)
  7. Romans, hygiene (angl.)
  8. Zásobovamie vodou (angl.)
Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.


Valid HTML 4.01 Transitional
Pozreli:
Pocitadlo.sk

Domov
© Klára Mrázová