Gottfried Wilhelm Leibniz

(* 1. júl 1646, Lipsko – † 14. november 1716, Hannover)

Gottfried Wilhelm (von) Leibniz sa narodil dňa 1. júla 1646 (v pôvodnom kalendári 21. júna) v Lipsku. Jeho detstvo už v šiestich rokoch veku poznamenala smrť otca, ktorý bol profesorom etickej filozofie. Práve vďaka širokému vzdelaniu svojho otca mladý Gottfried získal prístup k výbornej rodinnej knižnici a už v tomto veku začína jeho systematická samovýuka, ktorá z neho urobila jedného z najvýznamnejších polyhistorov v nemeckých i európskych dejinách. Takto si osvojil už v detstve široké vzdelanie, a preto mu bol umožnený vstup na univerzitné štúdiá v Lipsku už v pätnástich rokoch. Leibniz sám študoval latinčinu a vďaka nej spoznával klasické diela literatúry a filozofie vrátane diel Platóna, Aristotela a neskorších scholastikov.
Bol jedným z najdôležitejších mysliteľov svojej doby. Jeho príspevky významnými prácami v tak rôznych oblastiach vedy ako filozófia, jazykoveda, dejiny sú nesporné. Ale napriek tomu, že sa oboznámil až neskôr vo svojom živote s úspechmi svojej generácie v matematike, sú to jeho priekopnícke práce v tejto oblasti, ktoré ho vyzdvihli do čela najznámejších mysliteľov svojej doby. Za svoje úspechy vďačil Leibniz najmä preto, že bol nezaťažený mnohými dogmami, ktoré by mohli prekážať v dosiahnutí úspechu.Veľmi citlivo chápal súlad medzi obsahom a formou pre matematický zápis a symboliku. Zaviedol napríklad symboly pre:
  1. Delenie
  2. Násobenie
  3. Diferenciál
  4. Integrál
  5. a celý rad ďalších symbolov
Leibniz spolu s Newtonom položili základy diferenciálného a integrápného počtu, Leibniz však tieto základy publikoval ako prvý. Newtonov prístup mal fyzikálny charakter a deriváciu chápal predovšetkým ako rýchlosť. Leibnitzov prístup mal geometrickú povahu a deriváciu chápal ako smernicu dotyčnice ku grafu v danom bode. Leibnizova moderná symbolika ktorú zaviedol, je jednou z jeho najvýznamnejších príspevkov k matematike. Nekonečne malé veličiny, ktoré Newton označoval znakom o, Leibnitz označoval dx (diferenciál).Pomocou diferenciálov študoval dotyčnice ku krivkám.
Svoje prvé matematické dielo vypracoval pod názvom Kombinatorické umenie (1666). Z jeho myšlienky, že je nedôstojné pre nadaného človeka, aby ako otrok strácal hodiny života pri výpočtoch, ktoré určite bolo možné zveriť ľubovoľnej osobe, pokiaľ by na to použila stroj, vyplynula snaha skonštruovať lepší počítací stroj ako Pascalov z roku 1641. Leibniz zostavil stroj, ktorý nielen sčitoval a odčitoval, ale aj násobil a delil. Predviedol ho v roku 1643 v Paríži. Neskôr počítací stroj zlepšoval a dosiahol, že sa na ňom dalo i umocňovať a hľadať druhú i tretiu odmocninu. Tak sa stal Leibniz predchodcom počítačovej éry ľudstva.
Leibniz patril k posledným polyhistorom ktorí obsiahli celé dostupné vedenie vtedajšej doby. Prispej k vývoju fyziky, skonštruoval predchodcu počítačových strojov. Jeho bádanie ovlivnilo aj ďalšie prírodné vedy – biologiu a medicínu, psychológii. Zaoberal sa historiiou, nielen európskou ale aj i čínskou. Pracoval ako diplomat, právník, venoval sa politike aj etike.
Leibnitz (9K)
Newton (6K)
dotycnicaB (4K)
dotycnica (3K)
Zdroje:
  1. Osobnosť vedy
  2. Leibniz
  3. G. W. Leibniz (angl.)
  4. Diferenciálny počet očami G. W. Leibnitza
  5. Gottfried Wilhelm von Leibniz (angl.)
  6. von Leibniz (angl.)
  7. Gottfried Wilhelm Leibniz, německý matematik a filozof – 295. výročí úmrtí
Výuka latinčiny

Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.


Valid HTML 4.01 Transitional

Domov

©  Klára Mrázová