Filip Lenard (1862 - 1947)

Nemecký fyzik maďarského pôvodu sa narodil 7.júla 1862 v Bratislave. Študoval na reálnom gymnáziu v Bratislave (viď. obrázok), s vyučovacím jazykom maďarským, kde získal aj prvé základy fyziky. Nadaný a usilovný žiak sa dostal čoskoro do pozornosti učiteľov, v prvom rade Klatt Virgil-a, s ktorým neskôr spolupracoval. V štúdiach pokračoval na univerzitách v Budapešti, Berlíne a Heidelbergu. Jeho profesori boli Bunsen, Helmholtz, Königsberger a Quincke. V roklu 1886 získal titul Ph.D. v Heidelbergu. Po skončení štúdií bol krátku dobu asistentom Eötvösa Loránda (významného maďarského fyzika a geofyzika). Od roku 1892 pracoval ako súkromný docent a asistent profesora Hertza na Univerzite v Bonne. V roku 1894 bol menovaný mimoriadnym profesorom na Univerzte vo Wroslavi. V roku 1895 bol profesorom fyziky v Aix-la-Chapelle (Aachen) a v roku 1896 bol profesorom teoretickej fyziky na Heidelbergskej univerzite. V roku 1898 bol menovaný mimoriadnym profesorom Univerzity v Kiele. Neskôr sa stal riaditeľom Ústavu Filipa Lenarda v Heidelbergu.
V roku 1888, keď pracoval v Heidelbergu u profesora G. H. Quinckeho, Lenard skúmal katódove lúče, skúmal predpoklad vyslovený Hertzom, že tieto lúče sú analogické ultrafialovému žiareniu. Hertz , keďže bol zaneprázdnený inými výskumami umožnil Lenardovi vykonať pokusy. Lenard urobil miniatúrnu dierku v hliníkovej fólii, tzv. Lenardovo okienko, a cez ňu prepúšťal lúče z trubice do voľného priestoru a zisťoval, aké stopy vznikli na fotografickej platni. Zistil, že nositeľmi týchto lúčov sú elektróny. Pri výskume elektrónov sa ukázalo, že ich najnápadnejšou vlastnosťou je prenikanie pevnou látkou. Na vysvetlenie vypracoval v roku 1900 teóriu, ktorá má veľmi veľa spoločného s neskorším Rutherforsdovým modelom atómu.
R. 1897 maďarská akadémia vied ho zvolila za člena korešpondenta. Nóbelovú cenu za fyziku obdržal r. 1905 najmä za práce v oblasti katódového žiarenia. Za čestného člena maďarskej akadémie vied bol zvolený r. 1907. Lenard patril medzi najvýznamnejších fyzikov prelomu 19. a 20. storočia, má zásluhy aj na objasnení štruktúry atomu.
O to viac je poľutovaniahodné, že sa v prvých desaťročiach dvatsiateho storočia začal prikláňať k nacismu, zastával funkciu vedeckého poradcu Nacistickej strany a spolu s ďalším nemeckým fyzikom Starkom - taktiež nositeľom Nóbelovej ceny sa stal pilierom nacistickej ideológie. Hlásali nadradenosť „nemeckej fyziky“ voči „dogmatickej (židovskej)“ fyzike. Lenard bol pravdepodobne veľmi osobne motivovaný a jeho hnev bol namierený predovšetkým voči Einsteinovi - Einstein totiž obdržal Nobelovú cenu v r. 1921 za kvantitatívnu interpretáciu fotoelektrického javu - samotný fotoelektrický jav objavil Lénárd. Zomrel 20. mája 1947 v Messelhausene. I keď politické názory Lenarda sú odsúdeniahodné, nepochybne patrí k významným fyzikom prelomu devätnástého a dvadsiatého storočia.
heidelberg (22K)
lenrt (12K)
HeidUnivKnoz (17K)
Aix-la-Chapelle (12K)
klatt (6K)
Relka (15K)
UnivWroclA (15K)
Zdroje:
  1. Lenard a katódové lúče
  2. Filip Lenard
  3. Filip Lenard v Bratislave
  4. Nobelova cena 1905 (angl.)
  5. Elektron és Éter-Lénárd Fülöp (maď.)
  6. Encyklopédia fyziky (česky)


Kontakty

Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.


Valid HTML 4.01 Transitional

Domov

©  Klára Mrázová