PamDPek (9K)
PamdoskaGod1 (19K)
PamDoskaGodel (25K)
brno1 (6K)
brno2 (5K)
Brno7 (21K)
kurt1 (3K)

Kurt Gödel

Životy veľkých mysliteľov sú niekedy zatienené ich vedeckými výsledkami - jav, ktorý pravdepodobne sa dá najlepšie doložiť príkladom o živote a práci Kurta Gödel-a, samotárskeho génia, ktorého prvá a druhá veta o neúplnosti patrí medzi vynikajúce, ale aj šokujúce výsledky matematiky dvadsiateho storočia. Tieto znamenali zásadný zlom v celom dovtedajšom chápaní matematiky. Patria k najvýznamnejším vetám základného matematického výskumu. Z filozofického hľadiska veta o neúplnosti je rozhodujúca veta o podstate matematiky. V každom formálnom systéme bez sporu, ktorý obsahuje aspoň aritmetiku prirodzených čísiel (a tým aj svoju metamatematiku), existujú výrazy (formalizované výroky), ktoré sa - a ani ich negácie - nedajú odvodiť v rámci výrokového počtu. Tento matematik a logik obrátil objektív, cez ktorý skúmala matematika svoj dovtedy ideálny, dokonalý, vykalkulovaný svet, na matematiku samotnú a dospel k šokujúcemu záveru sformulovanému v jeho slávnej teoréme, ktorej dôsledky siahajú ďaleko za hranice samotnej matematiky a ukazuje sa, že platia pre každý dostatočne komplexný formálny alebo aspoň hypoteticky formalizovateľný systém. Jeho životopis až donedávna zostal skoro vôbec neznámy.

kurt2 (1K)
kurt3 (2K)
kurt5 (3K)
kurt8 (11K)
kurt7 (4K)
kurt6 (6K)
brno3 (4K)
brno5 (5K)

Kurt Gödel je jedným z najvýznamnejších logikov dvadsiateho storočia. Narodil sa 26. apríla 1906 v Brne ako občan Rakúsko-Uhorska. Rakúsko-Uhorsko (Österreich-Ungarn; Osztrák-Magyar Monarchia), bol štátny útvar existujúci od 8. júna 1867 do 31. októbra 1918, ktorý vznikol premenou rakúskeho cisárstva (Habsburskej monarchie) na základe tzv. rakúsko-uhorského vyrovnania. Jeho otec bol Rudolf Gödel, technik a vynálezca, ktorý sa vypracoval na riaditeľa a neskôr spolumajiteľa textilnej továrne v Starom Brne. (V tej dobe bolo Brno prezývané ako stredoeurópsky Manchester.) Jeho matka bola Marianna Gödelová (rodená Handschuh). Kurtovým krstným otcom bol Friedrich Redlich, majiteľ niekoľkých brnianskych textiliek a po ňom dostal Kurt druhé krstné meno Friedrich. Gődelova matka Marianna, získala klasické vzdelanie na brnianskom francúzskom lýceu. Prvé dva roky po svadbe bývali Gődelovci na Gomperzovej ulici, kde sa narodil starší syn Rudolf. Roku 1904 sa rodina presťahovala do väčšieho bytu na Pekařskej 5, kde sa narodil Kurt. V dobe jeho narodenia značná časť obyvateľov mesta rozprávala nemecky, a teda aj jeho rodičia. Jeho otec bol katolík a matka evanjelička. Deti boli vychovávané v duchu protestantizmu. V Brne navštevoval nemeckú základnú a strednú školu, ktorú skončil na jar v roku 1924. Zaujímal sa najmä o jazyky, ale neskôr sa začal zaujímať o dejiny a matematiku. V tínedžerských rokoch sa naučil Gabelsbergerov tesnopis (v jeho pozostalosti sa našli mnohé práce písané týmto tesnopisom, a bádateľom, ktorí spracovali jeho pozostalosť tento tesnopis znamenal značný no nie neprekonateľný problém).

Po maturite na gymnáziu Kurt Gődel odišiel v r. 1924 do Viedne. Pôvodne začal študovať na viedenskej univerzite fyziku, ale po roku prešiel na matematiku. Štúdium matematiky skončil v roku 1930. V r. 1931, publikoval vo Viedni dôkazy dvoch viet o neúplnosti. V 30. rokoch Gödel vyučoval na viedenskej univerzite. V r. 1939 sa oženil s bývalou tanečnicou Adélou Porkertovou-Nimburskou. V r. 1940 po nástupe fašizmu emigroval do USA. Pracoval v Princetone, v Ústave pre pokročilé štúdia a potom ako profesor na Univerzite v Princetone. Vtedy pôsobil v Princetone aj Albert Einstein s ktorým sa zoznámil a vďaka tejto známosti sa Gödel obrátil od matematickej logiky k problémom teórie relativity a kozmológie. V r. 1949 prvý ukázal, že rovnice obecnej teórie relativity dovoľujú podniknúť skutočné cesty v čase, ktoré boli dovtedy považované za science fiction. To však prináša celú radu paradoxov, cestovateľ v čase by sa mohol napríklad vydať do minulosti. Ku koncu života sa Gödel venoval hlavne filozofickým a náboženským úvahám. Jeho posledné roky boli poznamenané psychickou chorobou - paranoidnou schizofréniou. Bol presvedčený, že ho chcú otráviť, prestal úplne jesť a 14. januára 1978 zomrel.

        Godelb (205K)

Zdroje:
  1. http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/animat/animat.pdf
  2. http://www.technicalmuseum.cz/ws/spdvt/05.htm
  3. http://vedci.wz.cz/Osobnosti/Godel_K.htm
  4. http://www.earlham.edu/~peters/writing/godel.htm
  5. http://www-groups.dcs.st-and.ac.uk/~history/Obits2/Godel_Guardian.html
  6. http://www.earlham.edu/~peters/writing/godel.htm#Note%20Call%201
  7. http://www.svcrymarov.cz/horizont/07/23-2007.pdf
  8. http://www.genezis.eu/index.php?option=com_content&task=view&id=159&Itemid=137



Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.


Valid HTML 4.01 Transitional

©  Klára Mrázová