Domov

Johann Carl Friedrich Gauss

Narodený: 30.apríla 1777 v Brunšviku (Braunschweig, Nemecko)
Zomrel: 23. februára 1855 v Göttingene
Gauss

Gauss začal chodiť do miestnej základnej školy keď mal sedem rokov a jeho duchovný potenciál sa prejavil už v tomto veku. Jeho učiteľ Büttner a jeho asistent Martin Bartels žasli, keď Carl spočítal celé čísla od 1 do 100 temer okamžite, lebo zistil, že ak spočíta prvé a posledné číslo (1 a 100) dostáva 101, a ten istý výsledok dostane spočítaním čísla 2 a 99, ako aj 3 a 98 atď. Takýchto párov je 50, teda stačí vynásobiť 50 krát 101. Büttner i Bartels našťastie dokázali oceniť génia a pomohli Gaussovi pokračovať vo svojom vzdelávaní na gymnáziu. Neskôr Gauss získal štipendium od Ferdinanda, vojvodu z Brunšviku a mohol v r. 1792 pokračovať v štúdiách na Brunšvicskom Collegiu Carolinum (Technická univerzita v Brunšviku). V r. 1795 Gauss odišiel študovať na univerzitu v Göttingene.Jeho jediným priateľom bol Farkas (Wolfgang) Bolyai (maďarský matematik), s ktorým sa stretol v r. 1799 a zostali v písomnom styku po mnohé roky. Podieľal sa na zmene poučiek euklidovskej geometrie, ktoré platili od čias antického Grécka. Princípy neeuklidovskej geometrie publikovali Rus Lobačevskij a Maďar János Bolyai, syn Bolyai Farkasa. Zachoval sa však list, v ktorom Gauss ako prvý napísal, že našiel podivnú geometriu, úplne inú, než je tá naša, v ktorej vie vyriešiť akýkoľvek problém.

Katedrála v Brunšviku

Gauss sa dlho nevedel rozhodnúť, čo si má zvoliť za povolanie, matematiku alebo filológiu, ktorou sa tiež úspešne zaoberal. Nakoniec sa rozhodol pre matematiku po tom, ako v marci roku 1796, ešte ani nie 19 ročný, našiel spôsob konštrukcie pravidelného 17-uholníka pomocou pravítka a kružítka. V roku 1805 sa Gauss oženil s Johannou Ostooff. Roku 1807 sa stal riaditeľom univerzitnej hvezdárne a profesorom matematiky. Tieto úrady zastával až do smrti. Po smrti svojej prvej manželky v r. 1809 sa oženil znovu s priateľkou svojej prvej ženy, Minnou. Celý tvorivý život Gaussa bol spojený s Göttingenskou univerzitou. Túto univerzitu založil roku 1734 anglický kráľ Juraj II, ktorý bol tiež hannoverským kniežaťom. Univerzita bola otvorená roku 1737. Hlásili sa na ňu najlepší vedci a tak sa zakrátko stala najlepšou medzi univerzitami nemeckých kniežatstiev. Až do druhej svetovej vojny, keď ju nacisti zdecimovali, patrila medzi popredné svetové matematické centrá. Pôsobili tu Bernard Riemann, Felix Klein, Emma Noether, David Hilbert a mnohí ďalší.

Gauss dosiahol výsledky zásadného významu v mnohých oblastiach matematiky astronómie, fyziky a geofyziky. Jeho práce pokrývali mnohé oblasti matematiky, vrátane teórie čísiel, diferenciálných rovníc, diferenciálnej geometrie, funkcií s komplexných premenných a mnohé ďalšie. Považuje sa za jedného z najnadanejších matematikov všetkých čias. V geofyzike Gauss prvý rozpracoval matematickú teóriu magnetického poľa Zeme. V súvislosti so svojimi prácami v geodézii, geofyzike a astronómii vypracoval novú metódu na elimináciu náhodných chýb pri meraní - metódu najmenších štvorcov a objavil tiež normálne rozdelenie. Okrem toho Gauss bol aj autorom nemeckého systému jednotiek CGS.

„Výsledky vlastného premýšľania sú hodnotnejšie ako všetka cudzia získaná múdrosť... Nie poznanie, ale učenie sa, nie vlastnenie, ale získavanie, nie byť v cieli, ale prichádzať na podstatu veci - to je to, čo dáva najväčší pôžitok,„ napísal.

Zdroje:
  1. Carl Friedrich Gauss
  2. Gauss
  3. Obrázky
  4. Gauss, geniálna líška matematiky
Valid HTML 4.01 Transitional
Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.


Výuka latinčiny

©  Klára Mrázová