Aulus1 (11K)
LekarA (14K)
ClaudiusGalenus2 (37K)
Osetr1jpg (20K)
ScrLarD (15K)
Hipokr (16K)
AmusaC (15K)
AMusaQ (16K)
AsklepiosC (9K)
Soranus (11K)
Hippokratesz (i.e. 400 körül) az égei-tengeri Kosz szigetén működő orvosi iskola vezetője. Tanításai során a megfigyelések és tapasztalatok fontos-ságára hívta fel a figyelmet. A Corpus Hippocraticum több, mint 70 kötetben foglalja össze Hippokratesz és tanítványai ismereteit. Korunk orvosi etikájának egyik pillérje a hippokrateszi eskü.
Hippokratesz (pr. Kr. asi 400) Stál na čele lekárskej školy na ostrove Kos v Egejskom mori. Na svojich prednáškach zdôrazňoval dôležitosť po-zorovaní a skúseností. Corpus Hippocraticum obsahuje znalosti Hippokrata a jeho žiakov a pozostáva viac ako zo 70-tich zväzkov. Aj v našej dobe sa Hippokratova prísaha považuje za prvú podstatnú formuláciu lekárskej etiky.
Zvlášť treba vyzdvihnúť encyklopedistu a polyhistora Celsusa (25 pr. Kr. - 80 po Kr.). Bol to významný rímsky aristokrat a anatóm, erudovaný a skúsený lekár a chirurg po Galenovi. Celsus napísal prvé významné lekárske pojednanie v latinčine a jeho popis chirurgickej litotómie nebolo prekonané až do modernej doby. Popísal výstižne klasické znaky zápalu, t.j. sčervenanie, svrbenie, horúčava, bolesť. Medici sa to učia dodnes.
We should single out for praise the encyclopedist and polymath Celsus (25 BC – c. 50 AD), who was a remarkable Roman aristocrat, a great anatomist, and the most knowledgeable and adept physician and surgeon until Galen. Celsus wrote the first major medical treatise in Latin and his description of surgical lithotomy was unsurpassed until modern times. He described succinctly the classical signs of infla-mmation: Rubor, tumor, calor, dolor (i.e., redness, swelling, heat and pain) that medical students are still taught today.
Other notable physicians of this period include the methodist Soranus of Ephesus (AD 98-138), the greatest gynecologist of antiquity.
K významným lekárom tej doby patrí metodik Soranus z Ephesu ( 98-138 po Kr.), naj-významnejší gynekológ staroveku.
Galen (A.D. 129–200) The greatest physician of antiquity after Hippocrates was born in Pergamon, where he began as physician and surgeon to the gladiators and ended in Rome as physician and surgeon to Emperors Marcus Aurelius, Commodus, Pertinax and Septimius Severus.

THE EVOLUTION OF HOSPITALS

There is some evidence that a kind of hospital already existed towards the end of the 2 nd millennium BC in ancient Me-sopotamia. In India the monastic system created by the Buddhist religion led to institutionalised health care facilities as early as the 5 th century BC, and with the spread of Buddhism to the east, nursing facilities, also appeared in Sri Lanka, Chi-na and South East Asia.
The Ancient Romans, like the Ancient Greeks and Ancient Egyptians, made a huge input into medicine and health.
In the early years of the Roman Empire there was no established medical profession. It was believed that each head of the household knew enough about herbal cures and medicine to treat illnesses in his household.
The Romans learned a great deal from the Ancient Greeks. They first came into contact with the Greeks in about 500 B.C. By 146 B.C. part of Greece had become a province of the Roman Empire and by 27 B.C. the Romans were in control not only of Greece but of Greek-speaking lands around the Mediterranean.
Early Romans had fundamental understanding of medicine. Deriving knowledge from the Medical Treatises and Methods of the Greeks, the Etruscans, the Egyptians, the Persians and other conquered peoples, the Romans came up with one of the best and most sophisticated Medical Systems of the Ancient World.
The first doctors to appear in Rome were Greek, captured as prisoners of war. Greek doctors would later move to Rome because they could make a good living there, or a better one than in the Greek cities. The Romans learned a great deal from the Ancient Greeks. They first came into contact with the Greeks in about 500 B.C. By 146 B.C. part of Greece had become a province of the Roman Empire and by 27 B.C. the Romans were in control not only of Greece but of Greek-speaking lands around the Mediterranean.

Az orvosi rend tagolódása Rómában

Róma aranykorában (Kr. u. 1. század) az "orvosi rend" nagyjából négy csoportra osztható. A ranglétra legalacsonyabb fokán a rabszolga orvosok (servi medici) állnak, ami természetesen nem jelentett alacsony fokú ismereteket. A felszabadított rabszolgák, az úgynevezett liberti medici lehe-toségeirol Augustus orvosa - Antonius Musa esete tanúskodik.

The public health system

The Romans did believe that illnesses had a natural cause and that bad health could be caused by bad water and sewage. Hence their desire to improve the public health system in the Roman Empire so that everyone in their empire benefited, not just the rich. Those who worked for the Romans needed good health as did their soldiers. In this sense, the Romans were the first civilisation to introduce a programme of public health for everyone regardless of wealth.

Starostlivosť o verejné zdravie

Rimania verili, že choroby majú prirodzené príčiny a že choroby môžu byť spôsobované nezdravou vodou a splaškami. Preto mali snahu zlepšovať systém verejného zdravia v Rímskej ríši, aby každý mal z toho prospech, nielen bohatí. Aj tí, ktorí pracovali pre rimanov, museli byť zdraví, ako aj rímske vojsko. Rimania boli teda prvou civilizáciou, ktorá zaviedla program starostlivosti o zdravie,pre všetkých a to bez ohľadu na to, či sú bohatí alebo chudobní.

Lekárský stav v Rímskej ríši


V zlatom veku Rímskeho impéria (1. st. po Kr.) "lekársky stav" v podstate môžeme deliť na štyri skupiny. Najnižšie boli lekári-otroci (servi medici) čo ale samozrejme nezna-menalo chabé znalosti. Svedčí o tom aj prípad oslobodeného otroka (liberti medici), Antonius-a Musu, lekára cisára Augusta.

VZNIK A VÝVOJ NEMOCNÍC

Existujú dôkazy, že určitý typ nemocníc existoval na konci druhého storočia pr. Kr. v starovekej Mezopotámii. V Indii, rehoľný systém, vytvorený Budhistickým náboženstvom, inštitu-cionalizoval zariadenia pre zdravotnú starostlivosť už v 5. storočí pr. Kr.. So šírením sa Budhizmu na východ, zariadenia pre ošetrovanie nemocných sa objavili aj v Sri Lanke, Číne a v Južnej Ázii.
Staroevekí Rimania, Gréci ako aj starovekí Egypťania veľkou mierou prispeli k rozvoju mediciny a starostlivosti o zdravie.
V prvých rokoch Rímskeho impéria nebolo etablované lekárske povolanie. Domnievali sa, že hlava domácnosti by mala mať dostatočné znalosti o liečení bylinami a z lekárstva, aby zvládli ošetrovanie nemocných vo svojej domácnosti.
Rimania sa veľa naučili od starovekých Grékov. Po prvý raz sa s nimi dostali do kontaktu okolo roku 500 pr. Kr. Okolo roku 146 pr. Kr. sa časť Grécka stala provinciou Rímskeho Impéria a okolo roku 27 pr. Kr. rimania ovládali nielen Grécko, ale aj územia okolo Stredozemného mora.
Rimania mali základné znalosti lekárstva. Prebrali lekárske znalosti z pojednaní od Grékov, Etruskov, Egypťanov, Peržanov, ako aj od iných podmanených národov a vytvorili jeden z najlepších dômyselných zdravotníckych systémov starovekého sveta.
Prví lekári v Ríme boli práve Gréci, ktorí boli zajatí vo vojne. Neskôr sa aj mnohí gréckí lekári prisťahovali do Ríma, lebo tu si mohli zabezpečiť lepšiu existenciu ako v gréckych mestách. Rimania sa veľa naučili od starovekých Grékov. Prvý krát sa dostali do kontaktu s Grékmi okolo roku 500 pr. Kr.. Okolo roku 146 pr. Kr. sa stala časť Grécka provinciou rímskej ríše a okolo roku 27 pr.Kr. Rimania ovládali nielen Grécko, ale aj stredozemné územia kde sa hovorilo grécky.
Zdroje
  1. Ancieent roman medicine (angl.)
  2. Orvosi etika (maď.)
  3. Svätyňa Asklepia (angl.)
  4. The evolution of hospitals from antiquity to the renaissance (angl.)
  5. Medicine in ancient Rome (angl.)
  6. Medicine and surgery in ancient Rome (angl.)
  7. Lékařství ve starověkém Řecku a vývoj lékařství v Římě (čes.)
  8. Fürdőkultura (maď.)
  9. Roman medicine (angl.)


Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.

Valid HTML 4.01 Transitional



Domov

©  Klára Mrázová