CinPodklAA (21K)
cinZ (38K)
V Číne si geometria nezískala takú pozíciu, akú mala v starom Grécku. Neznamená to však, že v Číne geometriu nepoznali. Geometriu využívali pri stavbe oltárov, ktoré mali presné geometrické tvary, pri meraní Zeme a mapovaní nebies, ale nikdy nie na určovanie abstraktných a večných právd [1]. Starým východným filozofom a vedcom už bol vlastný postoj, taký zásadný pre modernú vedu, že naše geometrické predstavy nie sú absolútne nemenné vlastnosti prírody, ale konštrukcie intelektu.
Záznamy o dejinách matematiky Číny sa väčšinou stratili alebo zničili behom uplynulých storočí. Despotický cisár Shih Huang - ti z dynastie Ch' in (259 - 210 p.n.l.) sa vyhlásil za cisára v r. 221 p.n.l. a založil dynastiu Ch' in. Podľa mena tejto dynastie pochádza názov pre Čínu. Tento cisár v r. 213 p.n.l. prikázal spáliť všetky knihy, ktoré neboli v súlade s oficiálnou filozófiou a výkladom dejín. Učenci v nasledujúcej Hang periode (206 p.n.l. - 220 n.l.) spísali čínske literárne a vedecké poznatky z pamäti a zo zbytkov pergamentov. Aby sme porozumeli starovekej čínskej matematike, je treba vedieť, čím sa líši od gréckej. Na rozdiel od gréckych, čínskí matematici nezaviedli axiomy. Koncept dôkazu čínskych matematikov je úplne odlišný od gréckeho, no v žiadnom prípade nemožno to podceňovať, naopak môžeme obdivovať ich metódy a výsledky, ku ktorým viedli. Naša znalosť o čínskej matematike spred roku 100 p.n.l. je veľmi neúplná, aj keď v roku 1984 n.l. bola objavená Kniha o aritmetike (Suan shu shu), ktorá pochádza z roku 180 p.n.l..Najstaršie čínske texty, ktoré sa zachovali sú z obdobia dynastie Han.
cinXXX (21K)
AncientChina2 (47K)
V r. 1899 bol urobený významný objav v mieste archologického prie-skumu v provinciii Henan - oblast An-yang. Boli tu objavené tisícky kostí a ulity korytnaciek, ktoré boli popísané staro-vekými cínskymi znakmi. Mnohé zápisy obsaovali informácie o pocte mužov, ktorí zahynuli v boji, o pocte zajatcov, o pocte vykonaných obetí, o pocte ulo-vených zvierat, kalendárne údaje a iné. Císelný systém, ktorý používali bol desiatkový s možnostou spocítávat a násobit.

Pod možnostou násobenia myslíme to, že napr. pocet 200 bol zložený zo symbolu pre 2 a symbolu pre 100, podobne 2000 bol zložený zo symbolu 2 a symbolu pre 1000 atd.

Súčtový charakter systému znamená, že symboly boli kladené vedľa seba, takže napr. 4359 bolo reprezentované symbolom pre 4000,
nasledoval symbol pre 300, potom symbol pre 50 a napokon symbol pre 9.
Napríklad číslo 4359 bolo napísané takto:
cin3 (1K)


Tento systém nebol pozičný, preto nepotrebovali nulu. Napríklad číslo 5080 zapísali takto:

cin2 (1K)


Číslice v starovekej Číne

cincisl (20K)
Zdroje:
[1]  Fritjof Capra: Tao fyziky. ISBN 80 - 58662 - 00 - 0
[2]  D.J Struik: Přehled dějin matematiky. Praha 1963
[3]  Dejiny matematiky (angl.)
[4]  Dejiny pre mladých)
[5]  Matematika - Čína (angl.)
[6]  Prehľad čínskej matematiky(angl.)
[7]  Vývoj matematiky v starovekej Číne (angl.)
[8]  Prvý čínsky cisár(angl.)
Valid HTML 4.01 Transitional

Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.



Výuka latinčiny
© Klára Mrázová