Rímske cesty v Antike

via2 (18K)
Starovekí rimania cestovali na súši aj na mori. Rimania už od dávna preukazovali pozoruhodnú zručnosť týkajúcu sa staviteľstva a inžinierských stavieb. Stavali mosty cez rieku Tiber, akvadukty pre zásobovanie Ríma vodou a odvodňovacie kanály pre vysušnie fóra a udržovanie zdravia mesta. S roz-širovaním svojej moci po celom Taliansku, rimania spojili Rím s inými spoločenstvami, ktoré si podrobili, sieťou slávnych rímskych ciest, ktoré boli vybudované tak dobre, že mnohé tvoria stále podklad niektorých diaľníc moderného Talianska.

Po zanedbaní provincií počas občianských vojen, cisár Augustus (* 23. september 63 pred Kr. - † 19. august 14) bol rozhodnutý podporiť ekonomický rast zlepšením infraštruktúry. Počas prvých dvoch storočí n.l., vojny boli relatívne zriedkavé, a Augustus ako aj jeho nástupcovia zamestnávali svoje vojsko vojenskými stavbami. Vytvorili sieť ciest, mostov a kanálov a tým sprístupnili Galiu rímskemu obchodu ako aj kultúrnym vplyvom.

Rímske ženijné vojsko pozostávalo zo zručných zememeračov, ktorí navrhli nespočetné rozsiahle projekty v provinciach, ktoré potom stavalo vojsko: opevnené tábory, opevnenia hraníc, cesty, kanály, mosty, oblúky a kostoly. Tieto projekty a iné nákladné stavby pomáhali ekonómii provincií poskytovaním práce miestným obchodníkom, remeselníkom, roľníkom.

Expanzia rímskej ríše bola uľachčená aj impulzom pre budovanie dobre fungujúceho systému ciest. Obvykle ich dal stavať konzul, alebo iní dôležití rímskí úradmíci. Rímske stavebné inžinierstvo umožnilo rimanom cestovanie ako po cestách, tak aj loďou, i keď rimaniía preferovali cestovanie loďou do miest na pobreží, ak mali na výber. Na cestách sa často vyskytovali banditi, a ten, kto cestoval bez dobrého sprievodu otrokov a ozbojených sluhov, riskoval že príde o život.

Tých niekoľko hostincov v ktorých cestujúci mohol nájsť nocľah bolo prinajlepšom pochybnej kvality, a boli občas vyslovene riskantné. Väčšina hostinských boli podvodníci, strava bola zlá, a hostince boli často navštevované hrdlorezmi a opilcami. Rôzne druhy vší a iná háveď zamorovali lôžká a cestujúci niekedy ani nenašiel voľnú postel.


Najčastejšie cestovali vojenskí hodnostári služobne, vládní úradníci, ktorí cestovali z Ríma na svoje pôsobište, študenti, ktorí cestovali do Atén aby doplnili svoje vzdelanie na tamojších univerzitách a cisárskí poslovia nesúci správy a listy. Cestovanie pre zábavu a dlhé cesty pešo v rímskej spoločnosti bolo neznáme.

Bohatí často cestovali v nosítkach, ležiac alebo sediac, ktoré nosili otroci. Dôstojníci cestovali na koňoch a rímska armáda mala stanice, na ktorých vymieňali unavené kone za odpočinuté. Dôkladná znalosť tohto systému štafetových staníc umožnila cisárovi Konštantínovi v mladosti, uniknúť cisárovi Galeriovi a pripojiť sa k svojmu otcovi v Británii.

Cesty v Ríme a väčších mestách boli úzke a preplnené. Náklady boli dopravované v noci, pretože vozy s nákladmi by spôsobili vo dne zácpu. Cestovanie medzi mestami vykonávali často jak chudobní tak aj bohatí pešo. Najvhodnejší spôsob cestovania pre bohaté ženy senátorského rangu, bolo na štvorkolesovom uzavrenom koči, alebo na nosidlách, ako muži.

cesta1 (15K)
via5 (48K)
via4 (50K)
most1 (37K)
most2 (43K)
dopr2 (7K)
doprCarpentum (36K)
doprCarpentumA (42K)
Zdroje:
  1. Rímska ríša-doprava (angl.)
  2. Staroveký Rím-doprava (angl.)
  3. Roman road-building technique (angl.)


Valid HTML 4.01 Transitional

Domov

©  Klára Mrázová