Camille Flammarion

FlamU (9K)
Fla2 (6K)
HaylKom1 (8K)
FlaGab (9K)

Camille Flammarion was born in Mon-tigny-le-Roi, France. He was a founder and the first president of the Société astronomique de France. His first wife was Sylvie Petiaux-Hugo Flammarion, and his second wife was Gabrielle Renaudot Flammarion, also a noted astronomer. His writing about other worlds adhered fairly closely to then closely ideas in evolutionary theory and astronomy. Among other things, he believed that all planets went through more or less the same stages of development, but at different rates depending on their sizes. He was the first to suggest the names Triton and Amalthea for moons of Neptune and Jupiter, respectively, although these names were not officially adopted until many decades later.

"This end of the world will occur without noise, without revolution, without cataclysm. Just as a tree loses leaves in the autumn wind, so the earth will see in succession the falling and perishing all its children, and in this eternal winter, which will envelop it from then on, she can no longer hope for either a new sun or a new spring. She will purge herself of the history of the worlds. The millions or billions of centuries that she had seen will be like a day. It will be only a detail completely insignificant in the whole of the universe. Presently the earth is only an invisible point among all the stars, because, at this distance, it is lost through its infinite smallness in the vicinity of the sun, which itself is by far only a small star. In the future, when the end of things will arrive on this earth, the event will then pass completely unperceived in the universe. The stars will continue to shine after the extinction of our sun, as they already shone before our existence. When there will no longer be on the earth a sole concern to contemplate, the constellations will reign again in the noise as they reigned before the appearance of man on this tiny globule. There are stars whose light shone some millions of years before we arrived... The luminous rays that we receive actually then departed from their bosom before the time of the appearance of man on the earth. The universe is so immense that it appears immutable, and that the duration of a planet such as that of the earth is only a chapter, less than that, a phrase, less still, only a word of the universe’s history."

Camille Flannarion sa narodil vo Francúzsku, v Montigny-le-Roi. Bol zakladateľom a prvým prezidentom Fran-cúzskej astronomickej spoločnosti. Jeho prvá žena bola Sylvia Petiaux-Hugo Flammarion, a jeho druhá žena bola Gabriella Renaudot Flammarion, tiež známa astronómka. Jeho spisy o iných svetoch sa pridržiavali vtedajších súčasných názorov v evolučnej teórii a astronómii. Okrem iného, veril, že planéty prechádzali viac-menej rovnakými fázami vývoja, ale odlišnými rýchlosťami, závislými na ich veľkosti. Bol prvý, ktorý navrhol názvy Triton a Amalthes pre mesiace Neptúna a Jupitera keď tieto názvy boli oficiálne príjaté až po viacerých rokoch.


"Koniec sveta nastane bezhlučne, bez revolúcie, bez skazy, práve tak, ako keď opadáva lístie v jesennom vetre. Práve tak, že postupne nastane pád Zeme a skaza všetkých ľudí a v tejto večnej zime ktorá ju odvtedy bude obklopovať, nebude možné dúfať v nové Slnko a novú jar. Bude očistená od dejín svetov. Milióny a bilióny stáročí, ktoré existovala, budú ako jeden deň. Bude to iba detail, celkom nedôležitý v celom univerzu. V súčasnosti Zem je len nepatrný bod medzi všetkými hviezdami, pretože v tejto vzdialenosti je stratená pre svoju nekonečnú nepatrnosť v blízkosti Slnka, ktoré samo je len malou hviezdou. V budúcnosti, keď nastane koniec Zeme, tento jav prebehne úplne nebadane v univerzu. Hviezdy budú naďalej žiariť aj po vyhasnutí Slnka, tak, ako aj žiarili pred našou existenciou. Keď už nebude na Zemi nik kto by rozmýšľal, konštelácie sa budú rozprestierať v hluku ako sa rozprestierali pred objavením sa človeka na tejto maličkej guľke. Sú tu hviezdy, ktoré existovali milióny rokov pred našim príchodom. Svetelné lúče hviezd, ktoré nám svietia teraz, začali svietiť pred existenciou človeka na Zemi. Univerzum je tak nesmierny že sa zdá nemenný a že trvanie planét, ako je Zem je len kapitola, menej ako veta, iba slovo v histórii univerza."

kom1 (8K)
PalomarObsevatory (2K)
SkPl (7K)
vahy (17K)
Camille Flammarion was master of reading and writing at the age of four. At the age of ten years, was placed in a Jesuits seminar. After the removal of his family to Paris, Flammarion was transferred to another Jesuit school, in the St. Roch quarter of the capital At the age of fifteen he was apprenticed to an engraver, and worked i n his shop for some months. Whilst thus engaged, however, he managed to continue his studies, mastered English and the classics, and was able to pass his two examinations for the degree of bachelor, as well as his matriculation to the Polytechnic School, and at the age of sixteen to enter the Paris observatory as pupil astronomer. Flammarion remained four years at the observatory, where he was attached to the Bureau des Calculs, and had the good fortune to be able to make certain observations of comets which have been described as the most interesting that have been made during this century. In the mean time he had left his place at the Paris observatory, and had entered the Bureau des Longitudes, continuing his astronomical studies in a small private observatory which he had established in a house in the Rue Gay-Lussac, near the Luxembourg. Here he principally devoted himself to the study of the spots on the sun and the geological formations on the moon. Some months later he was appointed professor in the École Turgot, his lectures being attended by exceptionally large audiences. In the following year, that is to say, in 1867, he entered the French Aërostatic Society, of which he was created president. From 1873 to 1878, his attention was almost entirely absorbed in the study of double stars.
Camille Flammarion vedel písať a čítať keď mal štyri roky. Keď mal desať rokov začal študovať v seminári u jezuitov. Keď sa jeho rodičia presťahovali do Paríža, Flamarion pokračoval v štúdiach na inej jezuitskej škole v štvrti Paríž, Sv. Roch. Keď mal pätnásť rokov stal sa učňom a pracoval u jedného rytca niekoľko mesiacov. Aj počas svojho zamestnania dokázal pokračovať v štúdiach angličtiny a v štúdiu literárných diel starovekého Grécka a Ríma, a zložil dve skúšky a získal titul bakalára a bol matrikulovaný na polytechnike. Ako šesťnásťročný sa stal na parížskom observatóriu študentom - žiakom astronómie. Flamarion tam pracoval štyri roky Tiež spolupracoval s Úradom pre výpočty (Bureau des Calculs) a objavil kométy, ktorých pozorovania boli pokladané za najzaujimavejšie v tom storočí. Po štyroch rokoch sa zamestnal v Úrade pre zemepisné dĺžky a pokračoval vo svojich astronomických pozorovaniach v malom, súkromnom observatóriu. Tu sa venoval štúdiu slnečných škvŕn a štúdiu geologických útvarov na Mesiaci. Po niekoľkých mesiacoch bol menovaný profesorom na École Turgot a jeho prednášky boli navštevované extrémne vysokým počtom poslucháčov. V roku 1867 sa stal členom Francúzskej Aerostatickej spoločnosti a potom aj jej prezidentom. Od roku 1873 do 1878 sa venoval skoro výlučne štúdiu dvojhviezd.

Flammarion: Výbuch sopky Krakatoa

Výbuch sopky Krakatoa v súostroví Sundskom, medzi Jávou a Sumatrou nastal 25. augusta roku 1883. Slabšie výbuchy začali už 11. augusta, ale až 25. augusta dosiahol výbuch desivej sily a 26. augusta nastal najmohutnejší výbuch. Hustý dym, vznášajúci sa z ohnivého sopúchu sa rozkladal vo veľkej výške, ako obrovská koruna. Popol padal z nebies, a za popolom množstvo pemzy zmiešanej s blatom. Na to nastala noc, noc trvajúca 18 hodín, počas ktorej sa všetky slepé a nevedomé sily prírody spojily, aby obnovili chaos. Zúrivé a desne hučiace more sa rozbúrilo, v morskej úžine sa zdvihla obrovská vlna, ktorá letela šialenou rýchlosťou a vrhla sa zúrivo na zem. Iné vlny nasledovali, nie menej zúrivé, nie menej skazonosné a dokonaly svoje zhubné dielo za nepreniknuteľnej temnoty. Keď konečne nastal opäť deň, slnko osvetlilo úžasné a nadovšetko hrozné divadlo: zmizly celé mestá, včera ešte plné života a jasu.
Krakat (26K)
Telok-Bétong na ostrove Sumatre, a Bantam, Anjer, Tjeringin na ostrove Java, zmizly všetky dediny na pobreží , ako aj breh sám. Celá severná časť ostrova zmizla pod morom. Oficiálny počet obetí bol 36 417.
Zdroje
  1. Camille Flammarion: Pouť nebeská (z francúzštiny preložili:Jozef a Maria Pachmayeroví (V mojom vlastníctve)
  2. Krakatoa (maď.)
  3. Výbuch sopky (angl.)
  4. Výbuch sopky-počet mrtvých (angl.)
  5. Krakatoa (maď.)
Valid HTML 4.01 Transitional

Pozreli





Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.

Domov

©  Klára Mrázová