Alexandra David Nèel

Narodila sa v Paríži, 24. októbra 1868.
Zomrela 8. septembra 1969 v Digne.
Tibetská zástava
Lhasa

Cestovateľka a spisovateľka - prvá žena zo západu, ktorá vstúpila do zakázaného mesta Lhasa. V r. 1886 študovala v Londýne. Po pobyte v Londýne začala študovať východnú filozofiu a anglický jazyk. Keď dosiahla plnoletosť, 24. októbra 1889 získala dedičstvo po babičke a opustila svoju rodinu a usadila sa v Paríži. Stala sa členkou teozofickej spoločnosti a študovala východné jazyky na Sorbonskej univerzite. Spoznávala každý kút Paríža. Chodila najmä do múzea Guimet, a trávila mnohé hodiny v knižnici kde bolo počuť len šuštanie pri obracaní listov. Povolanosť sa rodí a moja sa zrodila tu - povedala. V Paríži vstúpila do rôznych tajných spoločností. Dosiahla 13. stupeň v miešanej skupine slobodomurárov škótskeho rítu, sympatizovali s ňou feministky i anarchisti.


V r. 1899 napísala anarchistické pojednanie, ku ktorému napísal úvod anarchista - geograf Elisée Reclus. Ale vydesení vydavatelia odmietli publikovať túto knihu, napísanú tak hrdou ženou, ktorá nepripúšťala žiadne zneužívanie štátom, armádou, cirkvou alebo vysokými finančnými kruhmi. Jean Haustont, anarchista a druh Alexandry od r. 1896, sa rozhodol publikovať pojednanie Alexandry sám. I keď verejnosť si prakticky túto prácu nevšimla, u anarchistov vyvolala značnú pozornosť a bola preložená do piatich jazykov. Už ako 22 ročná strávila jeden rok v Indii, potom študovala sanskrit, neskôr cestovala po Afrike. V r. 1904 ako 36 ročná sa v Tunise zoznámila a vydala za francúza - inžiniera Philippa Neela. Aj keď s ním mohla veľa cestovať - toto jej nestačilo a tak v r. 1911 sa vydala na cesty do Ázie. Sľúbila svojmu "všetko chápajúcemu" manželovi že sa vráti za 18 mesiacov. Vrátila sa však až za 14 rokov! V r. 1925 sa jej manžel našiel v postavení manažéra, ktorý sa snažil zaopatriť potrebné finanncie. Medzitým stačila precestovať Čínu, naučiť sa tibetský jazyk adoptovať za svojho syna mladého lamu Anphur Yongdena, indického chlapca z kráľovstva Sikkim, 3 roky stráviť s adoptívnym synom v severnom Sikkim-e, vtedajšom malom Himalájskom kráľovstve v jednej jaskyni ako pustovníčka a žiačka istého známeho pustovníka. Sikkim hraničil s Tibetom a tak sa jej podarilo dvakrát prekročiť hranice, ale do Lhasy- zakázaného mesta - sa nedostala. Pre tieto svoje eskapády bola zo Sikkimu vyhostená v roku 1916. Tak si pre zmenu skočili do Japonska a Kórei. Potom cestovali do Pekingu, cestovali po Číne, Mongolsku a boli aj v púšti Gobi.

Alexandra

Jej túžba vidieť zakázané mesto - Lhasu bola tak veľká, že sa prestrojili s Yongdänom za žobravých mníchov a takto sa dostala do Lhasy. I keď vedela dobre tibetsky a stále sa len modlila " Om mani padme hum", prezradila sa tým, že sa chodila každé ráno umývať do rieky a nejaký Tibeťan ich udal. Iba vďaka tomu, že vtedajší tibetský guvernér mal iné dôležitejšie úlohy, začali ich hľadať až neskôr, keď už boli v Gyangze neďaleko Lhasy kde im britský obchodný agent pomohol vrátiť sa cez Sikkim do Indie.

Svoje putovanie do Lhasy opísala tiež, a táto jej kniha vyšla aj v českom preklade "O žebrácke holi do svatého města" ako 92. zväzok knižnice "Země a lidé". V r. 1996 vyšla táto kniha pod názvom Zakázanou zemí Cesta Pařížanky do Lhasy vo vydavateľstve Tichá Byzanc. Samozrejme, že to nie je všetko - v mladosti (21 ročná) písala aj anarchistické články a popritom stihla študovať aj hudbu a spev tak úspešne, že v Athénach a aj v Hanoi dostala angažmán - spievala Margarétu v Gunódovom Fauste, Manon v Massenetovej opere a aj Bizettovu Carmen. Nezvolila si túto kariéru, pretože ju vábil Tibet - kedykoľvek Tibet opustila, cnelo sa jej za Himalájami, akoby to bol jej pravý domov. Alexandra sa v roku 1928(mala 60 rokov)usadila vo Francúzsku v Provensálsku v meste Digne pri rieke Bléone - ktorá síce nie je ako Brahmaputra a "Pic du Couar" nie je Mount Everest ale predsa tie hory jej pripomínali Himaláje - nazvala ich Liliputánskymi Himalájami. Tu napísala väčšinu svojich kníh. V r. 1935 keď mala "iba 69 rokov" padla na ňu zas nostalgia a znovu sa vydala na cesty do Číny, Japonska a do Indie. Veľmi jej po všetkých stránkach pomáhal jej bývalý manžel s ktorým sa rozviedla, ale zostali priatelia. Do svojho sídla vo Francúzsku sa vrátila, keď mala 78 rokov. Dožila sa 101 rokov.

Zdroje:
  1. Alexandra životopis
  2. Jej cesty
  3. Wikipedia
Knihy
Valid HTML 4.01 Transitional

Stránka je v súlade s aktuálnymi normami.

Výuka latinčiny



©  Klára Mrázová
Domov